Prinášame Vám nový zákon - Ochrana hospodárskej súťaže v úplnom znení a novelizovaný Zákon o ochrane spotrebiteľa Správny súdny poriadok. Cieľom súťažných pravidiel je poskytnúť každému lepšiu kvalitu výrobkov a služieb, za nižšie ceny, prostredníctvom zabezpečenia toho, aby podnikatelia medzi sebou súťažili len s využitím vlastných zásluh, bez zneužitia svojho postavenia na trhu alebo účasťou na dohodách obmedzujúcich hospodársku súťaž. Najjednoduchším spôsobom, ako môže podnikateľ získať väčšinový trhový podiel na konkurencieschopnom trhu, je ponúknuť lepšiu cenu ako iní konkurenti. To je výhodou nielen pre spotrebiteľov; väčšia kúpyschopnosť obyvateľov podporuje produkciu, čo vo všeobecnosti povzbudzuje ekonomiku. Súťažné pravidlá sú obsahom nového zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatných novelách: • Zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže - nový zákon ruší zákon č. 136/2001 Z. z. • Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa - po novele zákonom č. 186/2021 Z. z. • Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - po novele zákonom č. 187/2021 Z. z.

Úplné znenia uvedených zákonov po novelách. Zmeny sú v texte prehľadne vyznačené. Novelou zákona sa upravujú niektoré ustanovenia osobitných právnych predpisov, ktorých zmenu alebo doplnenie si vyžiadala situácia s naďalej sa šíriacou nebezpečnou nákazlivou chorobou COVID-19 na území SR. Právne úpravy sa týkajú zákona o hlavnom meste SR Bratislave, zákona o verejnom obstarávaní a zákona o výchove a vzdelávaní. Zmeny v zákonov sú v texte prehľadne vyznačené. Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatnej novele: • Zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave • Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní • VYHLÁŠKA č. 70/2021 Z. z. o zaručenej konverzii • Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)

Komentár k Nariadenie o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov/GDPR, vychádza v edícii Veľkých komentárov vydavateľstva EUROKÓDEX. Rozšírené a doplnené druhé vydanie veľkého komentára vychádza po viac ako 2 rokoch uplatňovania Nariadenia o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov (GDPR) vo viac ako 29 štátoch. Tvorí komplexný komentár, ktorý je zhrnutím skúseností autorov s aplikáciou Nariadenia a postojov inštitúcií, ktorých rozhodnutia a usmernenia prispievajú k výkladu Nariadenia. Priebežne sa v celom komentári nachádzajú relevantné stanoviská Európskeho výboru pre ochranu údajov, judikatúra Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva k problematike ochrany osobných údajov, ako aj nové rozhodnutia dozorných orgánov aj s uvedením sankcií, resp. správnych pokút, ktoré boli uložené. 2. vydanie komentára je rozdelené do dvoch zväzkov a pre správne pochopenie problematiky je vhodné pracovať s oboma zväzkami. Prvý zväzok obsahuje predmet a ciele Nariadenia vrátane stručného prehľadu histórie ochrany osobných údajov, vymedzenie jeho pôsobnosti, vysvetlenie vzťahu Nariadenia a slovenského zákona o ochrane osobných údajov, základné pravidlá spracúvania osobných údajov, podmienky vyjadrenia súhlasu dotknutej osoby, spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov, ako aj údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky a práva dotknutých osôb. Prvý zväzok obsahuje tiež praktické príklady spracúvania osobných údajov. Vzhľadom na skutočnosť, že sa na Slovensku rozšírila pandémia spôsobená koronavírusom SARS-CoV-2, je prvý zväzok komentára doplnený o prílohu, v ktorej je zahrnuté stanovisko autorov na meranie telesnej teploty zamestnanca a pravidlá pre prácu z domu. Druhý zväzok upravuje postavenie prevádzkovateľa, sprostredkovateľa a zodpovednej osoby, podmienky kladené Nariadením na bezpečnosť spracúvania osobných údajov, okolnosti, za ktorých sa vyžaduje posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov vrátane zoznamu všetkých zverejnených black listov a návrhov white listov, právnu úpravu kódexov správania a certifikácie, podmienky pre realizáciu prenosov osobných údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám, postavenie a úlohy dozorných orgánov, zabezpečenie ich spolupráce a pravidiel konzistentnosti vrátane ukladania sankcií, prostriedky nápravy neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobných údajov a na záver podmienky stretu práva na ochranu súkromia s inými právami (s právom na slobodu prejavu a právom na informácie, s právom na prístup verejnosti k úradným dokumentom, možnosti zásahu do povinnosti profesijnej mlčanlivosti, podmienky spracúvania rodného čísla, osobných údajov zamestnancov ich zamestnávateľmi vrátane rôznych foriem monitorovania, spracúvanie v oblasti archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu alebo štatistické účely, pravidlá ochrany údajov cirkví, spracúvanie osobných údajov v oblasti elektronických komunikácii, nastavenie cookies a iné). Druhý zväzok obsahuje rozsiahlu judikatúru Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva, vďaka ktorej sa čitateľ bude jasnejšie orientovať v problematike ochrany osobných údajov v osobitných situáciách zahrnutých v druhom zväzku komentára.

Kniha provede procesem zavedení povinného nařízení EU o ochraně osobních údajů známého pod názvem General Data Protection Regulation - GDPR. Povinnost dopadne na všechny subjekty, které zpracovávají osobní údaje občanů EU - tedy na valnou většinu firem, organizací, obcí, škol nebo státních institucí. Smyslem nařízení GDPR je ochránit data běžných občanů, která mohou být jednoduše zneužita. Norma zakládá firmám a organizacím mnoho povinností v oblasti práva, managementu, nastavení a zabezpečení struktury informačních technologií. Naopak jasně definuje práva lidí vůči těm, kteří osobní data sbírají a využívají jich ke své činnosti. V současné době není na trhu, kromě právního rozboru této problematiky, žádná publikace popisující a vysvětlující, jak jednotlivá ustanovení a povinnosti ovlivní chod firem a organizací. Neexistuje popsaný postup, jak tuto normu v organizacích zavést a fakticky zrealizovat. Odpovědí na tuto potřebu většiny firem a institucí je právě předkládaná kniha.

V oblasti ústavného práva, najmä v menších a mladších štátoch s kratšou demokratickou tradíciou, je bežné hľadať inšpirácie v systémoch, ktoré priniesla história či súčasnosť. Francúzsko spĺňa všetky parametre na to, aby bolo právom brané za referenciu v ústavnoprávnej oblasti. V našej doktríne sa viacero autorov venuje tomuto štátu a čiastkovým problémom jeho ústavného systému. Chýbalo však u nás dielo, ktoré by hlbším a komplexnejším spôsobom mapovalo podobu a fungovanie súdnej kontroly ústavnosti vo Francúzsku vrátane jej genézy a najnovšieho veľmi podstatného vývoja. Ponúkaná monografia vypĺňa túto medzeru, venuje sa súdnej kontrole ústavnosti vo Francúzsku v širších súvislostiach, analyzuje jej jednotlivé mechanizmy i vybrané judikáty v snahe prispieť do vedeckej diskusie, ktorá prospieva teórii i praxi. Autor, ktorý doktorskú dizertačnú prácu vypracoval a obhájil na parížskej Sorbonne, využíva svoje poznatky nadobudnuté dlhodobým úzkym kontaktom s francúzskym ústavnoprávnym prostredím. Po inštitucionálnej stránke sa autor sústreďuje na systém súdnej kontroly ústavnosti, jeho nastavenie a logiku. Z judikatúry, ktorá je nekonečná, zase vyberá a analyzuje rozhodnutia kľúčového významu v miere potrebnej na poskytnutie komplexného pohľadu do francúzskej „ústavnoprávnej duše“. Publikácia demonštruje, napriek často opačnému názoru v našom prostredí, že v súčasnosti vo Francúzsku jednoznačne možno konštatovať existenciu ústavného súdnictva ako uceleného konceptu a že Ústavnú radu dnes už možno bez váhania označiť za ústavný súd, a že tu nejde len o akýsi model sui generis. Analýza statickej (inštitucionálnej) stránky ústavného súdnictva zahŕňa jednak organické vymedzenie subjektov, ktoré ho realizujú, a tiež okruh referenčných noriem, ktoré slúžia ako kritérium na posúdenie súladu či nesúladu kontrolovaného aktu. Vo Francúzsku okruh referenčných noriem zďaleka nie je definovaný len Ústavou samotnou. Vo veľmi podstatnej miere k jeho vymedzeniu prispela judikatúra. Analyzované sú tie zložky judikatúry, ktoré participujú na vymedzení ústavného súdnictva samotného i na vymedzení ním používaných referenčných kritérií. Celá táto oblasť predstavuje kostru ústavného súdnictva, jeho pevný základ, preto časť I nesie názov Statická stránka ústavného súdnictva. Druhá veľká oblasť, ktorá je predmetom analýzy, sa sústreďuje na samotnú rozhodovaciu činnosť ústavného súdnictva. Východiskom pre voľbu analyzovaných rozhodnutí bola miera ich vplyvu na formovanie, nastavenie a fungovanie ústavného systému, ktorá zároveň odhaľuje často veľmi inšpiratívny prístup a pozoruhodný spôsob uvažovania francúzskeho ústavného sudcu. Medzi analyzované oblasti, v ktorých ústavné súdnictvo zanechalo výraznú stopu so zásadnými dopadmi, radí autor problematiku referenda, vzťah Ústavy a ústavných zákonov, oblasť volebného práva a vyrovnanie sa s fenoménom európskej integrácie. Napokon nemohol opomenúť ani zavedenie následnej kontroly ústavnosti zákonov formou question prioritaire de constitutionnalité, čo je podstatná inovácia vnesená do francúzskej koncepcie ústavného súdnictva v nedávnom období. Aktivita ústavného súdnictva v týchto oblastiach priniesla významné posuny v nastavení formy vlády aj modelu ochrany základných práv. Možno povedať, že francúzskemu ústavnému systému dodalo výraznú dynamiku, preto je časť II nazvaná Dynamická stránka ústavného súdnictva. Okrem analýzy súdnej kontroly ústavnosti vo Francúzsku stricto sensu autor formuluje, priebežne pri rozbore jednotlivých parciálnych otázok, a špecificky potom v závere, viacero možných inšpirácií či poučení pre slovenský ústavný systém.

Cieľom komentára je priniesť širokej, odbornej i laickej verejnosti ucelený právny výklad jednotlivých ustanovení zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora, spolu s ustanoveniami iných súvisiacich zákonov v podmienkach slovenskej aj európskej legislatívy. Autori v rámci tohto výkladu prinášajú teoreticko-právny a praktický pohľad a vysvetlenia základných definičných pojmov zavedených a upravených zákonom č. 315/2016 Z. z., ako je zmluva v zmysle tohto zákona, subjekt verejnej správy, verejný podnik, partner verejného sektora (jeho pozitívne aj negatívne vymedzenie), oprávnená osoba či v neposlednom rade pojem „konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora“. Autori približujú aj register partnerov verejného sektora, registrujúci orgán, registračné konanie a jeho základné charakteristiky. Komentár dôkladne vypovedá o obsahu registra partnerov verejného sektora, resp. povinných údajoch zapisovaných do registra partnerov verejného sektora (ich zápisu, zmene alebo výmazu). Autori najmä z praktického hľadiska približujú jednotlivé postupy a procedúry vymedzené zákonom č. 315/2016 Z. z., ako je identifikácia konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora a overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora pri jednotlivých verifikačných udalostiach a s tým súvisiace inštitúty, ako je napríklad konanie s odbornou starostlivosťou, nestrannosť oprávnenej osoby, verifikačný dokument či stručne vlastnícka a riadiaca štruktúra partnera verejného sektora a mnohé iné. Pozornosť venujú aj charakteristike a obsahu práv a povinností, ktoré prislúchajú jednotlivým subjektom podľa zákona č. 315/2016 Z. z. Nemenej významná je aj charakteristika právnych dôsledkov nesplnenia jednotlivých definovaných povinností, resp. dôsledky porušenia povinností spočívajúcich, okrem iného, v uplatnení zákonných sankcií.

Druhé vydání komentáře k zákonu o bankách přichází osm let po vydání prvním. Kromě aktualizace navazující na změny textu zákona v mezidobí došlo k podstatnému rozšíření textu komentáře, doplnění mnoha vazeb na právo EU, rekodifikované soukromé právo, na další pro banky relevantní předpisy i rozhodovací a metodickou činnost ČNB a Evropského orgánu pro bankovnictví (EBA). Využita je i judikatura a česká i zahraniční odborná literatura. Zaměření komentáře je především praktické a směřuje k řešení velkého množství dosud identifikovaných výkladových nejasností, ať už se týkají licence banky, tzv. černého bankovnictví, pravidel obezřetného podnikání, auditu banky, bankovního tajemství a dalších otázek. Zkušenosti autorského kolektivu zahrnují mj. práci v ČNB, ECB, advokacii, ve velkých bankách i v akademické sféře. Komentář je určen především podnikovým právníkům bank, ale i družstevních záložen a dalších finančních institucí, pracovníkům v oblasti dohledu i finanční legislativy, advokátům, soudcům, auditorům i širší odborné veřejnosti, pokud přichází do styku s finančním právem. Kolektiv: Tomáš Cuník

Obsluha vyhradených technických zariadení kladie na fyzické osoby povinnosť disponovať požadovanou odbornou spôsobilosťou. Vyznať sa v množstve právnych predpisov, ktoré upravujú požiadavky na zamestnancov, ako aj overovanie ich plnenia oprávnenou právnickou osobou, je častokrát veľmi zložité. Odborná príručka „Ako získať odbornú spôsobilosť na obsluhu určených pracovných prostriedkov“ sprehľadňuje súčasný stav a prináša veľmi priamočiare odpovede na otázky súvisiace so získaním odbornej spôsobilosti na rôzne typy technických zariadení, ako sú napríklad tlakové zariadenia, plynové zariadenia, elektrické zariadenia, stavebné stroje, zdvíhacie zariadenia. Čitateľ sa dozvie, aké podmienky musí spĺňať na získanie požadovanej odbornej spôsobilosti, ako dlho trvá odborná príprava, kto overuje jeho vedomosti, aký druh dokladu potrebuje na vykonávanie činnosti, dokedy doklad platí a v akom časovom intervale sa vykonáva aktualizačná odborná príprava. Ing. Jozef Mikula, PhD., pri písaní publikácie využil svoje dlhoročné odborné skúsenosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a výsledkom jeho snaženia je praktická odborná príručka, ktorá čitateľom umožní rýchlejšiu a jednoduchšiu orientáciu v jednotlivých odborných spôsobilostiach vďaka zrozumiteľnej forme, akou sú informácie spracované. Publikácia je určená pre fyzické osoby, ktoré obsluhujú vybrané technické zariadenia, pre fyzické osoby, ktoré vykonávajú revízie a odborné prehliadky, ako aj pre právnické osoby, ktoré sú zodpovedné.

Osobnostní práva sestávají z dílčích práv, která jsou chráněna právem soukromým i veřejným. Význam jejich ochrany stoupá úměrně tomu, jak se zvyšuje jejich reálné i potenciální ohrožení vlivem masového používání moderních komunikačních technologií. Zvláštní důraz je přitom kladen na ochranu soukromí jakožto jednoho ze základních lidských práv. Publikace pojednává o ochraně osobnosti, soukromí a osobních údajů v právu ústavním a unijním (GDPR), včetně jeho adaptace v českém právním řádu, obecné úpravě obsažené v občanském zákoníku a v řadě zvláštních oblastí, jako je bankovnictví a platební styk, poskytování zdravotní péče se zdůrazněním významu informovaného souhlasu a speciální kapitola je věnována problematice ochrany těchto práv v kybernetickém prostoru. Autoři se zabývají rovněž prokazováním a zjišťováním totožnosti v soukromoprávních vztazích i v kontaktu s orgány veřejné moci. V závěrečné kapitole se věnují trestněprávní ochraně soukromí. Praktická příručka je určena nejen odborné veřejnosti, ale všem, kteří mohou přijít do styku s ochranou osobnosti a soukromí ve svém profesním nebo i každodenním životě.

Druhé, doplněné a aktualizované vydání úspěšné publikace přináší opět podrobný komentář jednoho z nejdůležitějších stavovských předpisů – vyhlášky Ministerstva spravedlnosti č. 177/1996 Sb., o odměnách advokátů a náhradách advokátů za poskytování právních služeb (advokátní tarif). Podrobný výklad je ve druhém vydání doplněn o nové příklady, postupy, vzory a zejména aktuální rozhodnutí soudů i orgánů České advokátní komory. Vedle přehledně členěného komentáře jednotlivých ustanovení kniha obsahuje také zvláštní kapitoly věnované odměně advokáta v pozici rozhodce, mediátora, insolvenční správce, likvidátora a nově také kapitolu věnovanou výkonu pro bono služeb.

Nepeňažná exekúcia je dielom, v ktorom sa originálnym spôsobom spojili poznatky právnej (súdnej a exekútorskej) praxe s výsledkami vedeckého skúmania tohto razantného spôsobu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Autor vytvára, po prvýkrát v slovenskej právnickej spisbe, teoretické základy exekúcie na nepeňažné pohľadávky, ktoré majú pevné východiská v jeho vlastnej exekútorskej praxi. Výsledky dosiahnuté v tejto práci sú užitočné aj pre legislatívu. Prienik teórie a praxe by totiž mohol a mal pomôcť tomu, aby sa súdna exekúcia nepeňažných pohľadávok, ktorá zasahuje do viacerých odvetví súkromného a verejného práva, stala takým núteným výkonom, ktorý plne rešpektuje základné práva všetkých zúčastnených, predovšetkým oprávneného a povinného. (Z recenzného posudku prof. JUDr. Jána Mazáka, PhD.)

Publikácia je zameraná tak na hmotnoprávnu úpravu ochrany životného prostredia, ako aj na matériu procesnoprávnych rozhodnutí, ktorých právny základ vychádza z medzinárodného práva, resp. z práva únijného. Pod pojem životné prostredie zostavovateľ zahrnul tak úzku judikačnú matériu týkajúcu sa krajiny a prírody, ako aj ďalšie konania, ktorých dopad na životné prostredie je evidentný. Kniha predstavuje súhrn autoritatívnych právnych názorov súdov rôznych stupňov vyjadrený vo forme tzv. právnych viet ako výsledkov rozhodovacej činnosti orgánov súdnej moci, ohraničený obdobím rokov 2000 po súčasnosť, s krátkym komentárom zostavovateľa. Texty často rozsiahlych súdnych rozhodnutí sú zredukované len na relevantnú časť odôvodnenia. Kniha je určená ako praktická príručka pre príslušne zamerané právnické profesie a pre osoby v praxi zapojené na rôznom stupni do problematiky ochrany práva životného prostredia, pre poslucháčov súvisiacich študijných odborov ako doplnková literatúra a pre všetkých, ktorí prejavujú záujem o správu vecí verejnýchv sledobanej oblasti.

Predkladaná publikácia obsahuje doposiaľ najkomplexnejší výklad občianskoprávnych vzťahov z pohľadu aplikačnej praxe. Jej obsahom je nielen výklad ustanovení Občianskeho zákonníka, ale aj výklad iných právnych úprav občianskoprávneho charakteru, ako je napr. komentovanie: -Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla -Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moc -Zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii -Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov -Zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu Publikácia venuje osobitnú pozornosť vnútorným vzťahom v rámci právnej úpravy v Občianskom zákonníku, ale aj vzťahom Občianskeho zákonníka k osobitným právnym úpravám, vrátane vzťahu k medzinárodným dokumentom, ktorými je Slovenská republika viazaná. Komentár ozrejmuje aj vzťah jednotlivých ustanovení Občianskeho zákonníka a ustanovení Obchodného zákonníka. Osobitná pozornosť je venovaná aj aplikačnej praxi, reprezentovanej judikatúrou súdov Slovenskej republiky, Českej republiky ale aj judikatúrou Európskeho súdneho dvora a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Komentár sa pritom neorientuje iba na publikáciu právnych viet, ale v záujme inštruktívnosti v mnohých prípadoch cituje významné časti odôvodnenia rozhodnutí. Hoci vo viacerých prípadoch autor zaujíma vlastné stanovisko k niektorým otázkam, neosvojuje si právo zaujať arbitrárne stanovisko k viacerým otázkam, v ktorých aplikačná prax prezentuje rôzne stanovisko. Týchto dôvodov obsahom publikácie sú aj rôzne právne závery, na ktorých protichodnosť autor spravidla upozorňuje. Nemožno nespomenúť aj previazanosť výkladu hmotnoprávnej úpravy s procesnými ustanoveniami právneho poriadku, a to najmä s uplatnením práv v súdnom konaní.

Finančný trh ako oblasť, ktorá stimuluje, resp. determinuje hospodársky rast, prosperitu a aj celkový vývoj a dynamiku podnikateľských či spoločenských aktivít, je neoddeliteľnou súčasťou finančného systému každého štátu, pričom v budúcnosti bude zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu. Cieľ predkladanej publikácie spočíva v priblížení tak osobitostí, ako aj princípov dohľadu nad finančným trhom. Súčasťou knihy je oboznámenie sa s legislatívou, ktorá ovplyvňuje činnosť dohliadaných subjektov, so zameraním na prehľadné informovanie o organizácii a povinnostiach dohliadaných subjektov finančného trhu. Ide predovšetkým o predstavenie právnych inštitútov dohľadu nad finančným trhom, ako aj o priblíženie ich vplyvu na podnikanie dohliadaných subjektov finančného trhu. V publikácii sa autori zameriavajú na všeobecné otázky, ktoré súvisia s dohľadom nad finančným trhom, na úlohy Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu a venujú sa jednotlivým vybraným dohliadaným subjektom finančného trhu. Snahou autorov publikácie bolo prispieť aj k praktickému vzdelávaniu študentov, a to tým, že po každej kapitole (s výnimkou prvej) uvádzajú súbor prípadov, riešením ktorých si poslucháči môžu precvičiť nadobudnuté vedomosti. Publikácia je okrem študentov určená podnikateľom, zamestnancom peňažných ústavov, investičných spoločností, obchodníkom s cennými papiermi či finančných poradcov.

Tretí diel učebnice Obchodné právo od Oľgy Ovečkovej a Kristiána Csacha je venovaný obchodným záväzkom. Približuje v prvom rade všeobecné inštitúty obchodného záväzkového práva, odlišnosti kontraktačnej praxe medzi podnikateľmi od kontraktačnej praxe iných subjektov, zabezpečenie obchodných záväzkov, splnenie a uplatňovanie pohľadávok, právne následky porušenia obchodných záväzkov a ich zánik. Venuje sa však aj mnohým zmluvným typom, ktoré uzavierajú podnikatelia pri podnikateľskej činnosti, a to vrátane tých, ktoré nie sú upravené v Obchodnom zákonníku. Jednotlivé zmluvné typy sú zasadené vždy do kontextu určitých pre podnikateľa typických činností (kúpa a predaj tovaru, poskytovanie služieb, logistické zabezpečenie podnikania, distribučné siete podnikateľa, financovanie podnikateľa a dispozície s podnikom podnikateľa). Pri výklade jednotlivých zmluvných typov nie je kladený dôraz na právnu reguláciu Obchodného zákonníka a jej znenie, ale na to, plnenie akých podnikateľských potrieb daná zmluva sleduje, aká je najčastejšia kontraktačná prax a tiež na to, aké nároky majú zmluvné strany z danej zmluvy. Štandardný výklad autorskej dvojice je doplnený aj o podrobnejší doktrinálny pohľad na zložitejšie problémy a o množstvo príkladov z judikatúry či doplnkových úloh na precvičenie či prehĺbenie znalostí.

Publikace přináší komentář k jednotlivým ustanovením nového občanského zákoníku upravujících nekalou soutěž (§ 2972 až 2990). Podrobný výklad problematiky nekalé soutěže v novém občanském zákoníku je bohatě doplněn o použitelnou judikaturu českých soudů i Soudního dvora EU. Text se nevyhýbá problémovým otázkám nové právní úpravy a srovnání s dřívější regulací nekalé soutěže obsažené v obchodním zákoníku.

Publikácia obsahuje aktualizované úplné znenie Katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z. s právnym stavom k 1. septembru 2023 a s účinnosťou od 1. marca 2024, s výrazneními zmenami poslednej novelizácie zákona č. 309/2023 Z. z.

Úplné znenie zákona. Právny stav k 1. septembru 2023 a s účinnosťou od 1. októbra 2023 Publikácia obsahuje aktualizované úplné znenie Trestného poriadku č. 301/2005 Z.z. s právnym stavom k 1. septembru 2023 a s výraznenými zmenami poslednej novelizácie: - zákona č. 192/2023 Z.z. s účinnosťou od 1. októbra 2023.

Jelen kötetünk a történeti alkotmány magyar politikai gondolkodásban és gyakorlatban betöltött szerepével foglalkozik. Egy olyan témáról kíván általános áttekintést nyújtani, amely az aktuális magyar politikai vitákban is fontos szerepet játszik. Minden egyes fejezet arra keresi a választ, hogy különböző történelmi korszakokban a politikusok és a teoretikusok pontosan mit értettek a történeti alkotmány eszméjén, amikor beszédeikben és írásaikban hivatkoztak rá, illetve amikor saját politikai érdekeiknek megfelelően újrafogalmazták annak jogi keretét. Éppen ezért a történeti alkotmány eszméjének és gyakorlatának története érdekes lehet azon olvasók számára is, akik a politikai gondolkodás történetével, alkotmánytörténettel foglalkoznak, vagy csak egész egyszerűen érdeklődnek a hazai alkotmányos fejlődés iránt.

A közszolgálat terén a változások ma gyorsan és mélyrehatóan következnek be. A rendszerváltozáskor Magyarország élen járt a karrierrendszer bevezetésében, ma pedig – a nagyobb rugalmasság érdekében – annak lebontásában. A közszolgálat törvényi szabályozása széttöredezett: a közszférában ma tizennyolcféle foglalkoztatási jogviszonyban lehet dolgozni, ezekből nyolcat alkalmaznak a közigazgatásban. Még azonos jogálláson belül is munkáltatónként különböznek az alapvető foglalkoztatási feltételek. Az egységes közjogi szabályozás helyébe szervezeti szinten felépített, új, belső szabályrendszer lépett. A közjogi dereguláció és decentralizáció megnövelte a munkáltató hatalmát, és ezzel párhuzamosan a „tisztviselők” függősége felerősödött. Az egységes státusz felszámolása nemzetközi jelenség, de eltűnni látszik az egységes munkáltató is. Egyre nagyobb teret nyer a szerződéses alkalmazás. A külszolgálat, a rendvédelem és a katonaság hagyományosan önálló státuszszabályozása mellett a közoktatásban, a felsőoktatásban, illetve a kórházakban is speciális jogállású személyzet dolgozik. Egyre nehezebb kategorizálni az egyes államokat abból a szempontból is, hogy melyik modelladó ország hatása alatt fejlődnek, mivel tértől és időtől függően más és más minta érvényesül ugyanabban az országban is. A közszolgálat fejlődése során bekövetkezett változások nyomán gyökeresen másként kell gondolkodnunk alapvető nézetekről, fogalmakról, jelenségekről, mint a rendszerváltozás időszakában. Bizonyos fogalmak elvesztették érvényességüket, más kategóriák viszont még csak most vannak születőben: paradigmaváltáshoz érkeztünk a közszolgálatban is.

ZÁKON Č. 513/1991 ZB. OBCHODNÝ ZÁKONNÍK V ZNENÍ ZÁKONA Č. 264/1992 ZB., ZÁKONA Č. 600/1992 ZB., ZÁKONA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY Č. 278/1993 Z. Z., ZÁKONA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY Č. 249/1994 Z. Z., ZÁKONA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY Č. 106/1995 Z. Z., ZÁKONA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY Č. 171/1995 Z. Z., ZÁKONA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY Č. 58/1996 Z. Z., ZÁKONA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY Č. 317/1996 Z. Z., ZÁKONA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY Č. 373/1996 Z. Z., ZÁKONA Č. 11/1998 Z. Z., ZÁKONA Č. 127/1999 Z. Z., ZÁKONA Č. 263/1999 Z. Z., ZÁKONA Č. 238/2000 Z. Z., ZÁKONA Č. 147/2001 Z. Z., ZÁKONA Č. 500/2001 Z. Z., ZÁKONA Č. 426/2002 Z. Z., ZÁKONA Č. 510/2002 Z. Z., ZÁKONA Č. 526/2002 Z. Z., ZÁKONA Č. 530/2003 Z. Z., ZÁKONA Č. 432/2004 Z. Z., ZÁKONA Č. 315/2005 Z. Z., ZÁKONA Č. 19/2007 Z. Z., ZÁKONA Č. 84/2007 Z. Z., ZÁKONA Č. 657/2007 Z. Z., ZÁKONA Č. 659/2007 Z. Z., ZÁKONA Č. 429/2008 Z. Z., ZÁKONA Č. 454/2008 Z. Z., ZÁKONA Č. 477/2008 Z. Z., ZÁKONA Č. 276/2009 Z. Z., ZÁKONA Č. 487/2009 Z. Z., ZÁKONA Č. 492/2009 Z. Z., ZÁKONA Č. 546/2010 Z. Z., ZÁKONA Č. 193/2011 Z. Z., ZÁKONA Č. 547/2011 Z. Z., ZÁKONA Č. 197/2012 Z. Z., ZÁKONA Č. 246/2012 Z. Z., ZÁKONA Č. 440/2012 Z. Z., ZÁKONA Č. 9/2013 Z. Z., ZÁKONA Č. 352/2013 Z. Z., ZÁKONA Č. 357/2013 Z. Z., ZÁKONA Č. 87/2015 Z. Z., ZÁKONA Č. 117/2015 Z. Z., ZÁKONA Č. 172/2015 Z. Z., ZÁKONA Č. 361/2015 Z. Z., ZÁKONA Č. 389/2015 Z. Z., ZÁKONA Č. 125/2016 Z. Z., ZÁKONA Č. 264/2017 Z. Z., ZÁKONA Č. 112/2018 Z. Z., ZÁKONA Č. 156/2019 Z. Z., ZÁKONA Č. 390/2019 Z. Z., ZÁKONA Č. 198/2020 Z. Z., ZÁKONA Č. 519/2021 Z. Z., ZÁKONA Č. 111/2022 Z. Z., ZÁKONA Č. 407/2022 Z. Z. A ZÁKONA Č. 8/2023 Z. Z.

Obsah: 1. Kapitola - Zákon o ochrane osobných údajov s komentárom - Vyhláška o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov 2. Kapitola - Nariadenie k ochrane osobných údajov - Prísnejšie pravidlá ochrany osobných údajov) 3. Kapitola - Príklady z praxe - Slovník pojmov Ochrana osobných údajov tvorí neoddeliteľnú súčasť práva na rešpektovanie súkromného života, ktoré patrí medzi základné práva a slobody garantované Ústavou Slovenskej republiky. Účelom ochrany osobných údajov je poskytnúť ochranu každému pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, pred zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním jeho osobných údajov. Pravidlá a podmienky spracúvania osobných údajov ustanovuje na zabezpečenie uvedených ústavných práv zákon o ochrane osobných údajov. Aké pravidlá musia byť dodržiavané a aké dôsledky vyplývajú z nového zákona za porušenie nových pravidiel, sa dočítate v našej publikácii.

Prevence kriminality jako systémově pojatá činnost se stala nedílnou součástí bezpečnostního systému České republiky. Česká republika prošla v posledním čtvrtstoletí významnými společenskými, politickými i ekonomickými změnami, které s sebou přinesly též změny v oblasti kriminality. Funkční bezpečnostní systém každého státu včetně jeho dílčích komponent musí pružně na tyto změny reagovat. V souvislostí s tzv. krizí vězeňství, krizí trestu odnětí svobody hledají jednotlivá společenství stále nové formy reakce na protispolečenskou činnost jejich členů. Dříve ve větší míře uplatňované strategie kontroly kriminality, zaměřené na její důsledky v podobě ukládání a výkonu trestů, ustupují pomalu do pozadí a v popředí zájmu odborné, ale též laické veřejnosti se objevuje požadavek na možnosti předcházení sociálně patologickým jevům, kriminalitu nevyjímaje. Smyslem této publikace „Prevence kriminality – nedílná součást systému vnitřní bezpečnosti“ je poskytnout čtenářům, především z řad vysokoškolských studentů, ale též ostatním zájemcům o bezpečnostní problematiku se zaměřením na možnosti prevence kriminality a dalších souvisejících sociálně patologických jevů, základní informace o možnostech a podmínkách realizace prevence v České republice. Ambicí autorů nebylo podat podrobný a vyčerpávající pohled na předmětnou problematiku. Cílem bylo upozornit na nejdůležitější aspekty preventivní práce v teoretické, ale též v praktické rovině odpovídající dosažené úrovni poznání v dané oblasti. Stěžejním otázkám předmětné problematiky jako je např. systém prevence kriminality v ČR nebo prevence kriminality mládeže je v publikaci věnována zvýšená pozornost, jiné pasáže jsou v publikaci uchopeny informativně, kdy zájemci o hlubší uchopení bezpečnostní problematiky s akcentem kladeným na prevenci kriminality mohou využít pro svá studia a poznání další odbornou literaturu, na kterou je v příslušných pasážích textu odkazováno.

Od 1. 1. 2021 je účinný nový zákon č. 254/2019 Sb., o znalcích, znaleckých kancelářích a znaleckých ústavech. Druhé, podstatně přepracované a doplněné vydání monografie Znalecké dokazování v trestním řízení velice rychle reaguje na tuto novou právní úpravu. Monografie se snaží odpovědět na řadu otázek, které si znalci při své činnosti kladou a na které hledají odpověď, byť tato monografie nemůže postihnout všechny aspekty jejich činnosti v trestním řízení, a ani to není její ambicí. Jejím cílem je to, aby pochopili, jaké je jejich postavení v trestním řízení a co se v něm očekává od znaleckého dokazování. Obojí je mimo jiné podmíněno tím, že pochopí smysl a význam trestního řízení a alespoň v základech stěžejní postupy, které jej ovlivňují a kterými se řídí orgány činné v trestním řízení při svém rozhodování. Obsah této monografie bude nápomocen i tomu, kdo by se chtěl blíže seznámit s problematikou znaleckého dokazování v trestním řízení, jelikož takto specificky zaměřená publikace doposud na našem trhu absentovala.

Cieľom novely zákona je reflektovať niektoré otázky aplikačnej praxe a upraviť vzťahy v súlade s identifikovanými potrebami adresátov právnej úpravy. Návrh zákona ruší inštitút integrovaných obslužných miest, keďže v zásadnej časti činností nenašiel predpokladané uplatnenie. Časť činnosti, ktorá sa týka vydávania výpisov z verejných evidencií bude zachovaná, pričom táto činnosť bude realizovaná cez príslušné inštitúty zákona o informačných technológiách vo verejnej správe... Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatnej novele: Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente) Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente) Navrhuje sa spresniť, že podľa zákona o e-Governmente sa postupuje okrem vydávania rozhodnutia, ktoré sa doručuje žiadateľovi podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov aj pri postúpení žiadosti inej povinnej osobe, pričom má sa na mysli len samotný úkon postúpenia tejto povinnej osobe podľa § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií, a nie oznámenie postúpenia žiadateľovi podľa § 15 ods. 2 zákona o slobode informácií. Povinná osoba oznámi postúpenie žiadosti spôsobom, ktorý určuje zákon o slobode informácií, tzn. oznámenie nemusí povinne doručovať elektronicky podľa § 29 zákona o e-Governmente, ak tak neustanoví zákon o slobode informácií. Navrhuje sa umožniť vytvárať elektronické úradné dokumenty ako dokument bez štruktúrovanej formy. Orgán verejnej moci sa môže rozhodnúť, či bude vytvárať elektronický úradný dokument s použitím elektronického formulára, alebo „len“ ako elektronický dokument. Dnes účinný postup sa pre veľa agend ukazuje príliš zložitý a limitujúci. V elektronickom formulári je mimoriadne slabá možnosť aj základnej grafickej úpravy textu, práca s elektronickými formulármi vyžaduje špeciálne softvérové vybavenie, čo je oproti práci s generickým textom, pre ktorého spracovanie existuje množstvo aplikácií, nákladné a zdĺhavé. Pre väčšinu konaní nie je v súčasnosti predpokladateľné automatizované spracúvanie elektronického úradného dokumentu jeho adresátom, čím sa zmysel povinného použitia štruktúrovanej formy znižuje...

Pravidla přijatá dnes se zítra stávají zastaralými. Jak právo reaguje na dynamiku současného světa? Jak se staví k novým technologiím, které vychází z umělé inteligence a sběru velkého množství dat? Proč se soukromí může stát v 21. století jen iluzí a jak jej může právo chránit? A co je to vlastně právo v dnešní době, jaký je jeho smysl a význam? Kniha má ambici odpovědět na tyto i další aktuální otázky a podat čtenáři přehled o výzvách, kterým moderní právo v 21. století čelí.

Předkládaný komentář k zákonu o distribuci pojištění a zajištění nabízí získání ucelené orientace v problematice ve všech podstatných souvislostech. Autoři jej koncipovali tak, aby kromě nezbytného teoretického výkladu sloužil především praktickým potřebám pojišťovacího zprostředkovatele. Kromě nich je však také určen širokému okruhu čtenářů. Ti, kteří uvažují o zahájení činnosti pojišťovacího zprostředkovatele, získají orientaci ve formách zprostředkování pojištění a zajištění a v podmínkách pro zahájení a výkon této činnosti. Praktikující pojišťovací zprostředkovatelé si odnesou podněty k řádnému naplňování zákonem upravených pravidel distribuce, se zvláštním důrazem na pravidla jednání se zákazníkem. Pracovníci pojišťoven si zase rozšíří svůj odborný obzor o pohled z perspektivy pojišťovacího zprostředkovatele. Konečně může komentář vzhledem ke svému praktickému zaměření sloužit i ostatním zájemcům o problematiku distribuce pojištění a zajištění, a to včetně cílových zákazníků.

Úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom po rozvode (rozchode) rodičov a jej správne uchopenie je aktuálnou výzvou, s ktorou bojuje aplikačná prax. Táto publikácia poskytuje teoretický aj praktický pohľad na túto problematiku a predkladá možné riešenie (návrh postupu), ako dosiahnuť spravodlivé usporiadanie vzťahu medzi rodičmi a deťmi, ktoré zohľadňuje najlepší záujem maloletého dieťaťa a rovnaké práva oboch rodičov. Zameriava sa na analýzu a zhodnotenie platnej právnej úpravy, rozhodovacej činnosti a postupu súdov vo veciach úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Jej základným zámerom je identifikácia problematických bodov, nájdenie spôsobu na zoptimalizovanie, zrýchlenie a zefektívnenie súdneho konania v týchto veciach, navrhnutie opatrení na odstránenie identifikovaných nedostatkov a prípadných zmien právnej úpravy.

Predkladaná monografia s vybranou judikatúrou sa zaoberá problematikou kriminalizácie marihuany v rámci Slovenskej republiky. Na základe oficiálnych štatistických údajov trestná činnosť súvisiaca s marihuanou, a to najmä prechovávanie malého množstva pre vlastnú potrebu, je najvyššia vzhľadom na ostatné omamné a psychotropné látky. Taktiež je možné poukázať na vysoký počet užívateľov tejto návykovej látky a v spoločnosti je čoraz viac rozšírená najmä medzi mladými ľuďmi. Užívanie marihuany je odporúčané Európskou úniou z medicínskeho hľadiska, avšak ani takéto užívanie nie je v Slovenskej republike legislatívne upravené. Viaceré štáty na túto skutočnosť reagovali liberalizáciou svojej drogovej politiky a prestali za určitých pravidiel marihuanu kriminalizovať v režime trestného práva a využívajú miernejšie alebo žiadne sankcie pri prechovávaní a pestovaní množstva, ktoré slúži pre vlastnú potrebu. Monografia poukazuje na minulé a súčasné trendy a vývoj spoločnosti v oblasti protidrogovej politiky ostatných štátov, ako aj poskytuje rozbor aktuálnej legislatívy platnej v Slovenskej republike s návrhmi de lege ferenda a aktuálnou rozhodovacou praxou súdov.

Veľký komentár k zákonu o TZPO prináša podrobné komentáre jednotlivých ustanovení k časovej verzii zákona k júlu 2021. Analyzované sú všetky paragrafové ustanovenia, ktoré sú zároveň doplnené o teoretické poznatky. Postupne je analyzovaná hmotnoprávna časť, ako aj procesnoprávna časť či ďalšie relevantné ustanovenia zákona. Prezentované teoretické poznatky pomôžu čitateľom lepšie pochopiť postup prijímania trestnej zodpovednosti právnických osôb do nášho právneho poriadku, ako aj samotnú potrebu zakotvenia tohto inštitútu. Trestná zodpovednosť právnických osôb je dlhodobo diskutovaným inštitútom, ktorému je v podmienkach Slovenskej republiky venovaná pozornosť už viac ako desať rokov. Hlavným účelom zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb je vytvorenie trestnoprávneho mechanizmu postihovania protiprávnej činnosti právnických osôb a ich následného sankcionovania trestami či ochrannými opatreniami, ktoré sú právnym následkom protiprávneho konania právnickej osoby.