Kniha Dožaté je záverečnou časťou žitnej série (Ako chytať v žite, 2009, Nažité v žite, 2017). Ide o zbierku krátkych autobiografických príbehov, ktoré sa odohrávajú na pozadí obyčajného života. Autorka však vidí zázračné v bežnom a neobyčajné v obyčajnom. Hrdinami sú reálni ľudia z jej života, cestovateľské zážitky humorné a príbehy spojené nespochybniteľným povolaním, ktoré jej dal Boh. Kniha je

Zlo nie je otázkou psychických úchyliek. Tie najväčšie zverstvá majú na svedomí úplne obyčajní ľudia, stačí, aby sa im naskytla príležitosť. Tak ako pri protirómskom pogrome v malej obci na západnom Slovensku v roku 1928. Dovtedy bezúhonní občania tu pri nočnom lynčovaní zvlášť brutálnym spôsobom zavraždili šesť nevinných spoluobčanov. Marek Vadas sa po troch knihách odohrávajúcich sa v africkej kulise

Autor, ktorý dáva jasne najavo, že dôverne pozná pomery v zdravotníctve, vás zavedie do jednej z bratislavských nemocníc, kde sa stretnú traja hlavní protagonisti príbehu: lekár s pacientom a s jeho susedom, ktorý ho našiel doma v bezvedomí. Spomienky sa striedajú s prítomnosťou a názormi na dianie nielen v slovenskom zdravotníctve, ale i v celej spoločnosti pred rokom 1989 i po ňom. Časť príbehu sa

Román Funus pod kopcom sa odohráva koncom 90. rokov minulého storočia. Jedna z dejových línií je reflexiou reštitúcií pôdy a s nimi spojenými prechmatmi tzv. pozemkovej mafie. Bohatli na tom, že reštitučné nároky občanov neuspokojovali v zmysle zákona, ale na základe svojich bezohľadných ekonomických záujmov. Reštituentkou, ktorá je obeťou pozemkovej mafie, je aj Renáta Rikotiová, literárna postava

Prečo vznikali povesti? Aby uchovávali spomienku na udalosti či na ľudí, ktorí prebúdzali v spoločenstve nádej. Takými ostávajú aj povesti o Jánošíkovi, a to napriek občasným diskusiám, či bol Juro chlap ako hora alebo celkom obyčajného vzrastu, či bol mocný alebo len prefíkaný a či bohatým bral naozaj len preto, aby dával chudobným. Meno Jánošík rezonuje na Slovensku, ale i za hranicami – na Morave,

Osud nie je náhoda. Skúša, ponúka, berie. Čo vezmeme? Čo odmietneme? Počas jedného leta sa zoznámime s Marínou, ktorá má fungujúcu rodinu, prácu, kde stretáva veľa zaujímavých ľudí a má ešte čosi. Zvláštnu schopnosť precítiť emócie ľudí pri dotyku s miestom, kde oddychujú. Neuvedomuje si, že osud jej syna, hudobného skladateľa, závisí aj od jej rozhodnutí. Na ceste životom zbierame cnosti aj hriechy

Román Čo všetko o mne nevieš je vzťahové zrkadlo tejto doby. Bez kompromisu. Autor o knihe: \"Po piatich rokoch som napísal svoj ďalší román s názvom Čo všetko o mne nevieš a je o vzťahoch. O vzťahoch v dnešnej dobe a spoločnosti, ktorú tvoríme. Základ knihy stojí na partnerskom vzťahu, ale paralelne s hlavným príbehom sa vyvíja aj hrdinov vzťah s dcérou, ako aj s jeho rozvedenými rodičmi, súrodencami,

V psychologickom príbehu skupinky priateliek rieši Adriana Macháčová kolízne situácie, ľúbostné vzťahy, šťastné chvíle, ale aj vypäté emočné drámy svojich hrdiniek. Klára žije usporiadaným manželským životom. Túžba po zmene a ubíjajúca všednosť ju vrhne do milostného románika s Jakubom, synom jej priateľky Aleny. Pomer dospievajúceho chlapca a ženy v najlepších rokoch otrasie všetkými priateľmi. Jakubovi

Malvína sa drží hesla: kto sa bojí, nech nechodí do lesa. A tak ani okom nemrkne, keď sa jej život obráti naruby. Pretože chápe, že v takýchto životných situáciách nemá cenu plávať proti prúdu. Niekedy je výhodnejšie sa ním nechať unášať. Malvína je žena, ktorá na úsvite zaťahuje žalúzie, aby mohla ďalej spať. Je to žena, ktorá presviedča iných o opaku, len preto, aby sa s nimi mohla pohádať. Na raňajky

Na vloženom 80-minútovom hudobnom nosiči je 27 piesní pisateľa, ktoré vznikali počas opisovaných dejov na hranici prírody a civilizácie. Na pomedzí románu a reportáže vykreslený príbeh človeka, ktorý na prelome tisícročí opustil mestský život, aby – strmhlav a bez istenia – podstúpil dobrodružné hľadanie toho, po čom mnohí túžia, ale málokto sa do toho pustí. Pisateľ si nemusel vymýšľať, pretože práve

Autorka zúročila svoje bohaté, rôznorodé skúsenosti i v svojom najnovšom prozaickom diele. Tentoraz ide o sociálno-kritický román, ktorému nechýba psychologický podtón a zhodnotenie. Dej situovaný do obdobia medzi svetovou hospodárskou krízou a vypuknutím 2. svetovej vojny čitateľovi odhaľuje niekoľkovrstvové sociálne problémy, ale aj ich vzájomnú prepojenosť. Chudoba a nezamestnanosť prepletená s

Zu je učitelka klavíru. Bydlí v jedné z těch neobyčejných vil v ještě neobyčejnější bratislavské ulici jménem Palisády. Ta vila je celý její svět. Řekneme-li, že Palisády jsou ulice, pak se vystavujeme smrtelně nebezpečnému zjednodušení. Snad hranice světů, město ve městě. Nejpravděpodobněji však nenápadná živoucí tepna metropole. Žilka plná krve, bez obchodů a lákadel obchodních tříd, zato však plná

Peter Moskaľ sa po skvelom prozaickom debute Cestopis konečne primäl napísať druhú knihu. Až tak veľa sa od cestovateľa nelíši - znova je to obraz jeho vnútorného sveta, ktorý je citlivý, metaforistický, jemný i priamočiary. Autor sa nevzdal ani svojej originálnej atmosféry, takže napriek tomu, že budete čítať o bežnom živote smrteľníka žijúcom v tomto uponáhľanom svete, dostanete sa do Peťovho nezvyčajného

Ako kvapky vody sú poviedky, z ktorých pozostáva Portrét Alexandra. Každá zrkadlí vlastný príbeh, ale spolu vytvárajú prúd spoločného plynutia času od konca devätnásteho storočia až po súčasnosť. Čas vo vnútri jednotlivých textov sa neraz skrúti do protipohybu, vráti na scénu vedľajšiu postavu alebo inak zmieša prítomnosť s minulosťou — barónsku nadradenosť s tajomstvom falzifikátu, víťaza prvých motocyklových

Krvavý masaker, ku ktorému prišlo tesne po druhej svetovej vojne, dostal pomenovanie Přerovská tragédia. Pod velením fanatického veliteľa Karola Pazúra zahynulo 265 nevinných ľudí. Desaťročná Emília, dievčatko s karpatsko-nemeckými koreňmi, prežila. Unášaná východným vetrom roky blúdila svetom, hľadajúc kúsok zeme, ktorý bude môcť nazývať domovom pre seba i svoje deti. Pavol, jej priateľ z detstva,

Ján Rozner, významný publicista, novinár, prekladateľ. Po emigrácii v 70. rokoch začal písať memoárovú knihu Sedem dní do pohrebu. Niektoré jej časti vyšli začiatkom 90. rokov v Slovenských pohľadoch. Ide o reflexiu na začiatok 70. rokov, po smrti prekladateľky Zory Jesenskej, jeho prvej manželky. V texte sa vracia do jej rodného domu v Martine. V rámci príprav na pohreb spomína na jednotlivé momenty

Nič nie je také, ako sa na prvý pohľad javí – tak by sa dala asi najvýstižnejšie charakterizovať románová prvotina Edity Nemcovej. Úvodné riadky románu Všetko mohlo byť inak si, ako sama priznáva, zapísala na servítku v reštaurácii počas dovolenky v Chorvátsku. Centrom diania sú spletité životné osudy dvoch priateliek. Tvrdej a nekompromisnej Kristíny spoliehajúcej sa v každej životnej situácii v prvom

Príbehy piatich žien, ktoré sa v mnohom prelínajú a zauzľujú. Dokážu osobné tragédie, vášne, ale i všedné radosti očistiť duše týchto žien? Vydržia ich vzťahy s mužmi a ich vzájomné priateľstvá, alebo sa zrútia ako domček z karát?