Karma zdarma je čierna komédia z fiktívneho malomestského veľkodedinského Mestečka, kde sa dejú rovnaké špinavosti, ako všade inde na svete.

B. Pribylincová debutovala v roku 1999 zbierkou krátkych próz Na brehu oceána. Potom nasledovali – novela Pri vode (VSSS, 2001), knižočka noviel Románik (VSSS, 2006). A do tretice vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov vychádza aj jej tretia knižka – A Boh stvoril muža... – s osobitými kresbami talentovaného, iba 18-ročného študenta Súkromnej strednej školy dizajnu v Bratislave Miroslava

Namiesto intímneho denníka sa pred nami rozvíja prúd filozofických reflexií pospájaných do celku uvoľnenou hrou asociácií a básnických metafor...Keď prijmeme Markošovu hru, budeme bohato odmenení. Pod vplyvom autorovho kúzla sa premeníme na pozorné oko, zahľadené do vnútra i navonok: Staneme sa sústredeným pozorovateľom svojho vlastného bytia. Autor totiž v liste nevypovedá v prvom rade o sebe. To,

Duchovno filozofický román Átman si berie na mušku všetky domnienky a presvedčenia človeka o tom, že šťastie, láska a mier na nás čakajú až niekde v ďalekej budúcnosti, celkom mimo nás. Nekompromisne hľadí tvárou v tvár životu a smrti, a to doslova! Hlavnou hrdinkou pútavého príbehu je veľmi bohatá a pôvabná Lillian, ktorá miluje život a poéziu napriek tomu, že prežila mnoho bolesti a kvôli smrteľnej

Libuša je žena v produktívnom veku, ktorá statočne celé roky znáša manželov egoizmus a lakomstvo. Keď však jej deti vyletia z rodného hniezda, dodá jej to potrebný impulz a rozhodne sa žiť nový život. V ženskom svete, ktorého je odrazu súčasťou, sa ale nečakane naštrbí vzťah jej dvoch dcér. Podarí sa obetavej mame postaviť most medzi vlastnými deťmi? A neprevalí sa pritom tajomná minulosť?

Publikácia predstavuje kombináciu faksimilného vydania pôvodného textu zbierky Muza ze slovenských hor z roku 1801 od Juraja Palkoviča (1769 - 1850) a jej transkribovanej podoby. Na základe spoznania autentickej typografickej a jazykovej podoby textu si môže dnešný čitateľ vytvoriť predstavu o charaktere slovenskej knižnej kultúry na prelome 18. a 19. storočia. Doplnkom reedície sú dve vedecké štúdie,

Strašidelné príbehy. V každom vzťahu a aj v tej zdanlivo najobyčajnejšej situácii sa občas objaví čosi, čo sa vymkne realite, zabehanému chodu vecí. Autor nepotrebuje spektakulárne kulisy ani efektné monštrá z cudzích galaxií, aby navodil atmosféru strachu či pocit ohrozenia. Čo sa stane, keď sa začnú zhmotňovať predstavy malého chlapca, ktorého fascinujú levy? Je nočný škriatok realitou, alebo len

Mladý manželský pár, Melisa a Gabriel, si kúpili od záhadnej starej panej vilu pod úpätím hôr. V treťom dome od nich býva svojská a jednoduchá Anina, ktorá si získa Melisinu priazeň. Naopak, Gabrielovi už od začiatku na nej niečo prekáža. Zhodou okolností sa Gabriel nechtiac zapletá s touto čudnou ženou, ktorej sa páči... a na pozemku sa začne zjavovať postava v čiernom. Vila ukrýva tajomstvá predchádzajúcej,

Kniha poviedok. Ľudia žijú, rozprávajú sa, zavše prejdú z jednej poviedky do druhej a rozprávajú sa znovu, trebárs o niečom inom. Keď sa veci dajú do pohybu prirýchlo, autorka šliape na brzdu, svet jej vonia, ale celkom po svojom, to, čo, vidí má radšej napísané, všetky zmysly aj nezmysly si uvedomí najlepšie vtedy, keď o nich porozpráva. Zavše vetu napíše iba preto, aby mohla použiť slovo, ktoré dlho

Literárna vedkyňa sa popri odbornej činnosti aktivizuje aj v umeleckej tvorbe. Čitateľská verejnosť ju pozná ako autorku poviedok, noviel i básní s námetmi zo súčasnosti. Jej novela Zvony v kameni je prvou politickou poviedkou v slovenskej literatúre s témou revolúcie (napísaná 1989 –1990, publikovaná v roku 1991) a získala za ňu cenu v Kanade – Hronský’ 92. Táto novela sa stala titulnou novelou jej

Krátka próza Tida J. Gašpara predstavuje zaujímavý impulz pre slovenskú literatúru prvého poprevratového desaťročia. Dielo Tida J. Gašpara sa tradične považuje za počiatočnú etapu lyrizačných tendencií v medzivojnovej próze. Zaraďuje sa k ornamentálnej próze, ktorá sa vyznačuje jazykovou, štylistickou i sujetovou inováciou. Vydanie jeho najlepších beletristických prác je zaujímavé nielen z hľadiska

Príbeh osemročného chlapca, ktorého rodičia sa nevrátili z návštevy Viedne späť za železnú oponu, a preto vyrastá u svojich starých rodičov. Žije obklopený svojimi detskými a dospelými priateľmi i nepriateľmi v takmer magickom prostredí Starej Vsi, navonok idylickej pohraničnej obce. Dej sa odohráva v polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia a hlavný hrdina prežíva svoje detské dobrodružstvá,

Určujúcim predpokladom tejto práce je vlastne poznanie, že umenie je kontextuálna záležitosť: teda že to nie je akási uzavretá entita, na ktorej esencii a kvalitách sa možno raz a navždy, a najmä objektívne dohodnúť. Skôr je zrejmé, že Umenie „ako také“, teda umenie s veľkým U – univerzálne, nadčasové, „objektívne kvalit¬né“ – jednoducho neexistuje. Existuje len umenie, ktoré sa Umením stáva za istých

Druhý diel rozsiahleho spoločenského románu o existenciálnych otázkach, ktorý je vsadený do rámca vojenskej služby rokov 1993 – 1994, prebiehajúci na pozadí platonickej lásky dvoch mladých ľudí: Emílie a Jakuba Jána. Pri mnohých hraničných situáciách je otázka existencie zla a dobra veľmi aktuálna. Prečo jestvuje zlo, keď je Boh dobrý? Má zlo na zemi nejaký zmysel? Čo je sloboda a má význam, keď o

Kniha obsahuje kratšie texty, ktoré Ján Štrasser publikoval v rôznych periodikách, na internete, či predniesol pri rôznych príležitostiach, a nezaradil ich do svojich doterajších knižných publikácii. Starorímsky filozof a básnik Titus Lucretius Carus povedal, že maličkosť dokáže nastaviť veľkej veci zrkadlo a priviesť nás tým na stopu pravdy. Z Písanky vyplýva, že pre život Jána Štrassera sú maličkosti,

Dystopický román. Minulosť už nie je, čo bývala. Kontrafaktuálna próza opisuje fiktívne udalosti roku 1958, kedy Slovensko patrí do Euro-Ázijskej únie a v Novej Bratislave sa odohráva svetová výstava EXPO 58. Krajina prosperuje vďaka ťažbe unikátneho prvku \"nihília\", ktorý v krajine vygenerovala ľahostajnosť všetkých generácií, ktoré tu kedy žili. Nihílium je metaforou váhania, pochybností, nenávisti

Bianka má takmer všetko, čo by si mohla žena po tridsiatke želať. Úspešnú kariéru, vlastné bývanie, dobré priateľky…Už jej zostáva len založiť si vysnívanú rodinu a život bude bezchybný. Lenže \"Pán Dokonalý\" akosi mešká a posiela jej do cesty namiesto seba samé beznádejné prípady. A tak namiesto čakania na \"možno raz\" sa Bianka rozhodne vziať šťastie do vlastných rúk. Keď je ideálny partner v nedohľadne,

Edíciu epického diela Martina Kukučína pripravil literárny historik Ján Gbúr, ktorý sa systematicky venuje slovenským realistickým spisovateľom (pre Knižnicu slovenskej literatúry tiež pripravil výber z Hviezdoslava). Kukučínovou tvorbou sa editor zaoberal aj ako autor hesla v Slovníku slovenských spisovateľov (2005) či v najnovších Dejinách slovenskej literatúry (2009), práca na predkladanom zväzku

Karolína Koníčková nemala v živote šťastie. Krátko po rozchode s milovaným mužom jej zomrela matka. Nerozumne sa vrhla do manželstva s Adamom a porodila mu syna. Nebola to však láska, čo ich spájalo. Aj úcta a priateľstvo sa vytratili, keď lekári trojročnému chlapcovi stanovili diagnózu. Autizmus rozbúril Adamovu výbušnú povahu a Karolína sa stala terčom jeho hnevu. Nadávky a údery boli na dennom poriadku,