Cieľom druhého vydania publikácie je, rovnako ako v prípade prvého, systematické spracovanie problematiky volebného práva SR, ako aj základných otázok volieb, volebného práva a volebných systémov vo všeobecnosti. Predkladaná publikácia je primárne určená ako učebnica pre rovnomenný výberový predmet, ktorý je vyučovaný na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Môže však poslúžiť aj ako komplementárna pomôcka na prehĺbenie vedomostí pre študentov iných spoločenskovedných disciplín, právnikov pôsobiacich v praxi či ostatných záujemcov o otázky spojené s voľbami, volebným právom či volebnými systémami. Druhá časť publikácie, najmä jej šiesta kapitola, môže slúžiť aj ako praktická pomôcka pre voliča na lepšie pochopenie pravidiel jednotlivých druhov volieb, s ktorými sa v SR stretávame. Publikácia je rozdelená na dve časti. Prvá časť sa venuje všeobecným otázkam zastupiteľskej demokracie, volieb, volebného práva a volebných systémov. Druhá časť je obsahovo rozsiahlejšia a upriamuje pozornosť na volebné právo SR. Zmeny, ktoré druhé vydanie učebnice prináša, predstavujú predovšetkým reakciu na vývoj slovenského volebného práva v období od apríla 2017 do mája 2021 (legislatívne zmeny i rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR). Úplne novou je však posledná, deviata kapitola druhej časti, ktorá je venovaná ústavnosti a zákonnosti volieb. Zaradenie tejto kapitoly bolo ovplyvnené nielen pedagogickými dôvodmi, ale aj nedávnymi zmenami v Ústave SR, ktoré sa dotkli najmä súdnej moci. Čiastkových úprav sa však dočkali aj ďalšie kapitoly. Novinkou je aj prehľadný sumár všetkých volieb, ktoré sa na Slovensku konali po roku 1989.

Recenzovaná publikácia nie je jednoduchým čítaním, tak ako nie je jednoduchá ani riešená problematika. Osobitne však pokladám za potrebné vyzdvihnúť šírku autorovho preniknutia do problematiky. Aj keď sú hlavnou témou práce problémy spojené s ústavnosťou poskytovania zdravotnej starostlivosti v celom rozsahu vzťahov, ktoré s touto činnosťou súvisia, autor sa s mimoriadnou erudíciou a praktickými poznatkami zameral aj na celý rad súvisiacich teoretických a praktických právnych otázok. doc. JUDr. Peter Kresák, CSc. Po prečítaní tejto knihy pozorný čitateľ zistí, že sa ústavné právo často nachádza v iluzórnom poňatí právneho štátu. Odstránením tých najkrikľavejších nedostatkov socialistickej právnej úpravy zdravotníckeho práva sme vyriešili len časť problémov a nastoľujú sa nové. Časť vzniká ako dôsledok neuveriteľného pokroku v zdravotníctve a časť ako dôsledok prijímania často polovičatých zákonných riešení bez hľadania súvislostí. doc. JUDr. Jozef Vozár, CSc.

Učebnica „ponúka jednak vysokoškolským študentom a jednak verejnosti zaujímajúcej sa o problematiku ústavného práva príťažlivé čítanie. Ponúka nielen mimoriadne komplexný pohľad na danú problematiku, na judiciálny, právno-teoretický a konštitucionalistický diskurz prebiehajúci v Slovenskej republike, ponúka i poznatky, či inšpirácie pre úvahy de constitutione ferenda.“ (z recenzného posudku prof. JUDr. Pavla Holländera, DrSc.) Dielo „môže rozhýbať niekedy ‚stojaté vody‘, resp. – podľa autora – historickokonzervatívne názory viažuce sa k dnešnej vede ústavného práva“. (z recenzného posudku prof. JUDr. Igora Palúša, CSc.)

V oblasti ústavného práva, najmä v menších a mladších štátoch s kratšou demokratickou tradíciou, je bežné hľadať inšpirácie v systémoch, ktoré priniesla história či súčasnosť. Francúzsko spĺňa všetky parametre na to, aby bolo právom brané za referenciu v ústavnoprávnej oblasti. V našej doktríne sa viacero autorov venuje tomuto štátu a čiastkovým problémom jeho ústavného systému. Chýbalo však u nás dielo, ktoré by hlbším a komplexnejším spôsobom mapovalo podobu a fungovanie súdnej kontroly ústavnosti vo Francúzsku vrátane jej genézy a najnovšieho veľmi podstatného vývoja. Ponúkaná monografia vypĺňa túto medzeru, venuje sa súdnej kontrole ústavnosti vo Francúzsku v širších súvislostiach, analyzuje jej jednotlivé mechanizmy i vybrané judikáty v snahe prispieť do vedeckej diskusie, ktorá prospieva teórii i praxi. Autor, ktorý doktorskú dizertačnú prácu vypracoval a obhájil na parížskej Sorbonne, využíva svoje poznatky nadobudnuté dlhodobým úzkym kontaktom s francúzskym ústavnoprávnym prostredím. Po inštitucionálnej stránke sa autor sústreďuje na systém súdnej kontroly ústavnosti, jeho nastavenie a logiku. Z judikatúry, ktorá je nekonečná, zase vyberá a analyzuje rozhodnutia kľúčového významu v miere potrebnej na poskytnutie komplexného pohľadu do francúzskej „ústavnoprávnej duše“. Publikácia demonštruje, napriek často opačnému názoru v našom prostredí, že v súčasnosti vo Francúzsku jednoznačne možno konštatovať existenciu ústavného súdnictva ako uceleného konceptu a že Ústavnú radu dnes už možno bez váhania označiť za ústavný súd, a že tu nejde len o akýsi model sui generis. Analýza statickej (inštitucionálnej) stránky ústavného súdnictva zahŕňa jednak organické vymedzenie subjektov, ktoré ho realizujú, a tiež okruh referenčných noriem, ktoré slúžia ako kritérium na posúdenie súladu či nesúladu kontrolovaného aktu. Vo Francúzsku okruh referenčných noriem zďaleka nie je definovaný len Ústavou samotnou. Vo veľmi podstatnej miere k jeho vymedzeniu prispela judikatúra. Analyzované sú tie zložky judikatúry, ktoré participujú na vymedzení ústavného súdnictva samotného i na vymedzení ním používaných referenčných kritérií. Celá táto oblasť predstavuje kostru ústavného súdnictva, jeho pevný základ, preto časť I nesie názov Statická stránka ústavného súdnictva. Druhá veľká oblasť, ktorá je predmetom analýzy, sa sústreďuje na samotnú rozhodovaciu činnosť ústavného súdnictva. Východiskom pre voľbu analyzovaných rozhodnutí bola miera ich vplyvu na formovanie, nastavenie a fungovanie ústavného systému, ktorá zároveň odhaľuje často veľmi inšpiratívny prístup a pozoruhodný spôsob uvažovania francúzskeho ústavného sudcu. Medzi analyzované oblasti, v ktorých ústavné súdnictvo zanechalo výraznú stopu so zásadnými dopadmi, radí autor problematiku referenda, vzťah Ústavy a ústavných zákonov, oblasť volebného práva a vyrovnanie sa s fenoménom európskej integrácie. Napokon nemohol opomenúť ani zavedenie následnej kontroly ústavnosti zákonov formou question prioritaire de constitutionnalité, čo je podstatná inovácia vnesená do francúzskej koncepcie ústavného súdnictva v nedávnom období. Aktivita ústavného súdnictva v týchto oblastiach priniesla významné posuny v nastavení formy vlády aj modelu ochrany základných práv. Možno povedať, že francúzskemu ústavnému systému dodalo výraznú dynamiku, preto je časť II nazvaná Dynamická stránka ústavného súdnictva. Okrem analýzy súdnej kontroly ústavnosti vo Francúzsku stricto sensu autor formuluje, priebežne pri rozbore jednotlivých parciálnych otázok, a špecificky potom v závere, viacero možných inšpirácií či poučení pre slovenský ústavný systém.

Repetitórium ústavného práva poskytuje systematický prehľad základných inštitútov ústavného práva Slovenskej republiky vrátane stručných informácií o ústavnom vývoji na území dnešnej Slovenskej republiky po roku 1848. Svojím obsahom a predovšetkým formou spracovania by malo slúžiť ako pomôcka pre účinné zopakovanie a upevnenie si vedomostí . Autori pri vypracovaní repetitória vychádzali predovšetkým zo znenia otázok na skúšku z predmetu ústavné právo, ktoré sa vyučuje na právnických fakultách. Repetitórium je určené študentom pripravujúcim sa na skúšku z ústavného práva, ale aj študentom ďalších súvisiacich spoločenskovedných disciplín. Ako prameň poznania ho napokon môže využiť každý, kto má záujem o získanie základných vedomostí z oblasti ústavného práva Slovenskej republiky.

Zodpovednostné právne vzťahy sú v praxi jedny z najčastejšie sa vyskytujúcich právnych vzťahov. Monografia sa venuje komparácii týchto vzťahov v oblasti nielen občianskeho, ale aj obchodného a pracovného práva. V jednotlivých kapitolách autori spracúvajú aktuálnu relevantnú judikatúru slovenských a českých súdov. Cieľom monografie je spracovanie problematiky, a to nielen teoretických aspektov, ale aj vytvorenie odbornej pomôcky pre právnu prax, a to tak v prípade zmluvnej, ako aj sporovej agendy. Publikácia je určená predovšetkým právnikom, z dôvodu jej praktického spracovania je však použiteľná aj pre neprávnikov a študentov právnických fakúlt.

Problematika vzťahu medzi ústavným súdom a parlamentom je dlhodobo aktuálnou témou pertraktovanou v oblasti právnej teórie a praxe a neobmedzuje sa len na slovenské reálie či diskurz. Analýza tohto vzťahu má globálny, interdisciplinárny a vždy aktuálny charakter. Téma fascinuje vedcov z oblasti ústavného práva, právnej teórie, sociológie či iných vedných disciplín, ale aj praktikov a z nich predovšetkým sudcov či poslancov parlamentu. Diskusia o rôznych úrovniach tohto vzťahu prebieha v západnej Európe od konca druhej svetovej vojny a v Spojených štátoch amerických ešte dlhšie. Zástup tých, ktorým táto problematika nie je ľahostajná, sa neustále rozrastá. Autor v knihe popri historických a súčasných domácich reáliách k predmetnej téme približuje slovenskému čitateľovi na porovnanie a posúdenie niektoré názory, argumenty či tvrdenia diskusie z európskeho či svetového diskurzu. Otázky, na ktoré vo vzťahu oboch inštitúcií hľadá odpoveď sú: Má mať parlament dominantné postavenie? Je jedna inštitúcia nadradená druhej? Aký má byť vzťah medzi parlamentom a ústavným súdnictvom v konštitučnej demokracii? Na čom má byť tento vzťah založený? Ako hodnotiť podobné reakcie zo strany parlamentu na rozhodnutia Ústavného súdu? Platnosť rôznych argumentov a protiargumentov demonštruje predovšetkým na príklade jednotlivých článkov ústavy a relevantnej judikatúry ústavného súdu. Publikácia si nerobí nárok na absolútnu pravdu o vzťahu medzi parlamentom a ústavným súdom. Skúsený čitateľ vie, že v humanitných vedách niečo také ako pravda neexistuje. Ponúka však mnohé argumenty, niektoré slabšie iné silnejšie, ktoré sa snažia vzbudiť u čitateľa záujem dospieť ku konkrétnemu záveru. Je určená tak právnym teoretikom ako aj výkonným praktikom v oblasti súdnictva a vrcholovej politiky a všetkým záujemcom o danú problematiku.

Sbírka obsahuje v chronologickém pořadí všechny přijaté nálezy a vybraná usnesení Ústavního soudu. Pro odbornou, ale i laickou veřejnost je publikace nepostradatelnou pomůckou k interpretaci a aplikaci právních norem. Zdrojem poučení jsou nejen odůvodnění výroků nálezů a usnesení, ale i tzv. dissenty ? odlišná stanoviska soudců, kteří nesouhlasí s většinovým názorem Ústavního soudu. Publikace je přehledně a systematicky zpracována, přičemž každý nález je opatřen výstižným názvem a právní větou, která umožňuje rychlou a věcnou orientaci. V každém díle také naleznete seznam právních předpisů použitých v textu. Díky Sbírce nálezů a usnesení získáte aktuální přehled rozhodovací praxe Ústavního soudu.

Publikácia je určená žiakom základných škôl, študentom stredných a vysokých škôl a všetkým, ktorí na území Slovenska žijú a majú práva chránené Ústavou SR. Okrem základných ľudských práv, ktoré štát SR garantuje a povinností, s ktorými sa život v našej krajine viaže, publikácia obsahuje fungovanie našej spoločnosti, vrátane práv politických a viacerých prvkov priamej demokracie. Titul obsahuje príspevky týkajúce sa zamestnávania v období pandémie v rubrikách: - Ústava SR – úplné znenie zákona po novelách - Listina základných práv a slobôd - Všeobecná deklarácia ľudských práv - Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní Ústava SR ako hierarchicky najvyššie postavený právny predpis platný v Slovenskej republike je základnou zbierkou zákonov, od ktorej sa odvíjajú a jej sú podriadené všetky ďalšie zákony. Popisuje usporiadanie SR, pravidlá riadenia štátu, pravidlá používania štátnej moci a základné práva občanov. Tiež popisuje základné systémy podriadenosti a zodpovednosti jednotlivých zložiek štátu.

retí zväzok Komentára k Ústave je zavŕšením rozsiahleho diela, ktoré spracoval kolektív autorov pod vedením prof. Orosza a prof. Sváka v uplynulých troch rokoch, v období, ktoré sa symbolicky prekrýva s 30. výročím prijatia Ústavy a vzniku samostatného štátu. Prvý zväzok diela sa komplexne venoval komentáru základných ústavných princípov a ľudských práv, druhý priniesol podrobný rozbor ústavných orgánov. Záverečný tretí zväzok prináša vôbec prvý komentár osobitných ústavných zákonov, ktoré spolu s Ústavou tvoria polylegálny slovenský ústavný systém. Autori, vedci pôsobiaci zároveň v právnej praxi, sa pri komentári zamerali predovšetkým na praktické aplikačné problémy v snahe splniť hlavnú úlohu, ktorá sa od komentárového diela očakáva – dať podrobné a pevnými argumentmi podporené odpovede na otázky, ktoré priniesla či prinesie aplikačná prax. Po veľmi pozitívnom ohlase, s ktorým sa stretli prvé dva zväzky diela, je dôvod veriť, že aj tretí zväzok Komentára bude pozitívne prijatý, o to viac, že prináša matériu, ktorá týmto spôsobom zatiaľ nikdy spracovaná nebola.