Proč francouzští intelektuálové kritizují elity ve své zemi, zatímco v zemích střední a východní Evropy právě elity chybí? Léta čekáme na to, kdy konečně nejlepší studenti budou řídit naši zemi. Silné a kvalitní školství je u nás zatím jen snem, ale elitní studenty už máme. Jak je využít? Jak to dělají v Paříži, Londýně a zbytku světa?

Pri príležitosti storočnice od úmrtia najznámejšieho realistického básnika P. O. Hviezdoslava vraciame na pulty kníhkupectiev nezabudnuteľné diela Ežo a Gábor Vlkolinský. Ako bonus sme pridali aj pôsobivú epickú skladbu Zuzanka Hraškovie. Čarokrásna príroda a pohnuté osudy hlavných hrdinov sú spoločnými znakmi výberu. Do knihy sme zaradili aj slovníček archaizmov, aby aj súčasná generácia mohla Hviezdoslava

Jana Juráňová nadväzuje románom NANIČHODNICA na svoje prózy zo súčasnosti (Utrpenie starého kocúra, Orodovnice, Nevybavená záležitosť, Cudzie príbehy). Zosnovala ho okolo osemdesiatničky Ľudmily, neviditeľnej starej ženy, ktorá nikam nepatrí. Napriek tomu či práve preto cez osud bezprizornej Ľudmily prenikáme do rôznych prostredí – od zdravotníctva, charity, médií až po politiku, ako aj do životov

Román Funus pod kopcom sa odohráva koncom 90. rokov minulého storočia. Jedna z dejových línií je reflexiou reštitúcií pôdy a s nimi spojenými prechmatmi tzv. pozemkovej mafie. Bohatli na tom, že reštitučné nároky občanov neuspokojovali v zmysle zákona, ale na základe svojich bezohľadných ekonomických záujmov. Reštituentkou, ktorá je obeťou pozemkovej mafie, je aj Renáta Rikotiová, literárna postava

Keď rozmýšľame o tom, čo bude, naša budúcnosť je pred nami ako strom, rozvetvený strom. Kmeň, z ktorého vyrastajú konáre a z nich stále tenšie a tenšie vetvičky. Putujeme zdola a na každom rozvetvení sa rozhodujeme, ktorou cestou sa vyberieme. Nikdy nevidíme celý strom, netušíme, čím všetkým sme kedy mohli byť, kam všade sme sa mohli dostať. Zo všetkých možností poznáme len tú jednu líniu nášho života,

Horár Sever. Poľovnícke poviedky z Liptova. 17. diel. In memoriam Pestré zážitky horára okorenené liptovským nárečím a poľovníckym slangom. Poviedky zo sveta poľovníkov i pytliakov (niekedy humorné, inokedy kruto realistické) oslovia všetkých, ktorí majú radi prírodu. Spomienka na múdreho lesného hospodára, vášnivého poľovníka, rozvážneho ochrancu prírody a veľkého ctiteľa ženskej krásy.

Knižný debut, román Rivers of Babylon (1991) vzbudil nebývalý čitateľský a kritický záujem. Pišťanek v ňom expresívnym jazykom s využitím rôznych štýlových vrstiev opisuje pre slov. literatúru netradičné prostredie bratislavského podsvetia, ktoré zaľudňujú postavy drobných i väčších podvodníkov a prostitútok. Jedinou ambíciou týchto ľudí je spríjemniť si život, čo v ich chápaní znamená oklamať, využiť

Na vloženom 80-minútovom hudobnom nosiči je 27 piesní pisateľa, ktoré vznikali počas opisovaných dejov na hranici prírody a civilizácie. Na pomedzí románu a reportáže vykreslený príbeh človeka, ktorý na prelome tisícročí opustil mestský život, aby – strmhlav a bez istenia – podstúpil dobrodružné hľadanie toho, po čom mnohí túžia, ale málokto sa do toho pustí. Pisateľ si nemusel vymýšľať, pretože práve

Sofia Hobsová, dvadsaťdvaročná študentka práva, sa len ťažko vyrovnáva so smrťou Niny, svojej kamarátky z detstva. Napriek tomu, že polícia prípad posúdila ako nehodu, Sofia má podozrenie, že jej priateľka bola zavraždená. Púšťa sa do pátrania na vlastnú päsť a presťahuje sa do malého mesta, v ktorom k činu došlo. Nebezpečenstvo je nablízku a Sofia sa ocitá v spleti mysterióznych javov, vášnivých citov,

Mala som celý zverokruh

Ak by ste Zdochliare hľadali na mape, sú všade. Na začiatku minulého storočia v nich Vilmos Singer postavil dom. Ubytoval v ňom rodičov Ušatých so synom Egonom, no ich životy zakrátko zmenila španielska chrípka. O sto rokov neskôr dom stále stojí a bez ohľadu na novú hrozbu, jeho obyvatelia nie sú a nikdy neboli nakazení radosťou zo života, láskou k blížnemu, ani zdravým rozumom. Okrem Denisa, Elenky

Nový titul ZUZKA KLAMÁRKA z vydavateľstva EZEN zaujme nežnou obálkou, no obsah vás prekvapí svojou hĺbkou a ľudskosťou. So ZUZKOU KLAMÁRKOU sa vrátite do 70. rokov minulého storočia a uvidíte vtedajší svet normalizačného Československa očami osemročného dievčatka. Titul je určený dospelému čitateľovi, ale zaujme aj staršie deti. Knižku prečítate jedným dychom a určite sa budete nahlas smiať. Sisa Siseková

Nepoznáš ma... Nie som ako iní bossovia mocných svetových syndikátov. Ja sa nevyžívam v krviprelievaní a točení špinavých obchodov. Netúžim po mamone, nechcem stále viac. Neovládajú ma majetky a túžba ich zveľaďovať. Vojny gangov takmer vymizli, obchody prebiehajú pokojne, intrigy trestám a podvody odhaľujem skôr, ako sa zrealizujú. Viem, kto som a kam patrím. Neunikám pred svojim osudom. Prijal som

Čo majú spoločné dedinský farár, zjavenie Panny Márie, rodinná hrobka dávno mŕtveho grófa a tichý blázon? Tajomstvo. Tajomstvo, ktoré smrdí cirkevným škandálom, odkrýva hĺbku našej viery. Tajomstvo, ktoré bolí. Každý predsa máme svoje tajomstvá. Práve ony nás robia jedinečnými. Ale existujú aj veľké tajomstvá, ktorých prezradenie nás môže stáť život. Alebo nás môžu doviesť k závratnému dedičstvu či

Jozef je mladý židovský učiteľ gymnázia. Patrícia je lekárka. Rómka. Zamiluje sa do Jozefa. Ten sa však zapozerá do Zuzky, talentovanej matematičky, ktorá má zložitý vzťah s Vladom, geniálnym fyzikom. V tridsiatych rokoch minulého storočia, v malom mestečku na Slovensku. V dobe, kedy láska čelí oveľa väčšiemu súperovi ako spoločenská norma. Ide o život. A predsa chcú všetci naplniť svoj osud. Zlyhať,

Arleta, hrdinka tohto fragmentárneho rozprávania, si uvedomuje, že je za pomyselnou polovicou života. Prijala v ňom množstvo rolí ? je napríklad matkou, manželkou, dcérou, kamarátkou, spisovateľkou. Navonok je s nimi stotožnená, hoci sú aj chvíle, kedy sa jej zmocňuje pocit, že tá-ktorá úloha presahuje jej limity. Priznáva si, že rovnako ako je rôznymi situáciami zraňovaná, v iných zasa zraňuje ona.

Pavel Vilikovský (1941–2020) a kortárs szlovák próza klasszikusa. A legtöbbet fordított szlovák szerzők közé tartozik, az Egynyári hó a nyolcadik kötete, ami magyar fordításban is megjelenik. A mű elbeszélője naplószerű feljegyzésekben követi végig felesége szellemi leépülését: a betegség felismerésétől kezdve a személyiség elvesztésének egyes fázisain át a végkifejletig. A közös küzdelemben elmagányosodott

Pokojná Rebeka má odrazu život naruby. Domov sa totiž vracia po rokoch jej krásna sestra Angela, ktorá je ako tajfún, ktorý berie všetkých a všetko so sebou. Angela, pre ktorú bol pojem manželstvo vždy veľmi výstredný, prešla už v devätnástich svet od Japonska po Francúzsko, kde pracovala ako modelka pre vychýrené módne domy. A po jej boku stojí akýsi tajomný muž menom Daniel Knut... Kto je vlastne

\"Ukážte mi človeka, muža alebo ženu, ktorý neznáša detektívky, a ja vám ukážem hlupáka. Možno učeného, ale napriek tomu hlupáka...\" Citátom Raymonda Chandlera začína pútavá kniha o histórii detektívky a spisovateľoch, ktorí sa venovali tomuto žánru. Každý detektív - najmä ak ho nezväzujú striktné predpisy a paragrafy - je tak trochu stvoriteľ. Buduje si hypotézami malé svety, zaľudňuje ich zúčastnenými,

Kniha z prostředí bulvárního týdeníku o vztazích, které nás válcují, o ženském přátelství, které nás chrání, o mužích, na které se zapomíná, i když by si větší pozornost jen málokdy zasloužili. Dnes opustím svého muže. A naše sedmiletá dvojčata. A psa Maxima a celých dvě stě třicet metrů čtverečních obytné plochy v našem domě, který stojí sedm kilometrů za Bratislavou. Ani jeden z nich to netuší.