V autobiograficky motivovanom románe Miesta v sieti sa Veronika Šikulová sústreďuje na osudy troch žien jednej rodiny, starej mamy Jolany, jej dcéry Alice a vnučky Verony, ktorá sa pohľadom na ich smutné, no statočné životy snaží vyrovnať so svojimi smútkami a zmätkami a nájsť vďaka nim svoje „miesto v sieťach\" a rovnováhu v sebe. Jej rozprávanie sprítomňuje nielen farby, vône a chute, rôzne postavy

Dvě mladé dívky na prahu dospělosti touží po lásce a štěstí. Jejich životní cestu však ovlivňují nejen více či méně silní muži, ale hlavně dramatické události ve společnosti po sametové revoluci. Jejich životy se ironicky propletly do klubka, ve kterém se pořád osudově potkávají. Má v životě větší šanci uspět ta, jíž muži leží u nohou, krásná Kristýna, nebo svůj osud lépe naplní ta mnohem méně hezká,

Hokejový tím Stíhačov - partia bývalých hráčov a amatérskych nadšencov - na čele s kapitánom s prezývkou Mrkva, vyzve profesionálny ligový tím na priateľský zápas. Mrkva sa chopí organizovania podujatia s jemu vlastnou priamočiarosťou a akčnosťou, čím zaskočí hlavne manažment ligového klubu. A séria humorných situácií sa začína. Ľadový hokej je na Slovensku fenomén, ktorý sa berie smrteľne vážne, ale

Aký bol skutočný život v socializme? Zlaté, dobré časy alebo cenzúra, rodinkárstvo, či strach? Odpoveď na tieto, ale aj mnohé ďalšie otázky nájdete v tomto, takmer reálnom, príbehu. Ema a Eugen sú čerstvo zamilovaní študenti strednej školy. Žijú si svoj bezstarostný, mladícky život až do momentu, kým do ich domovov nenápadne vkĺzne zlo. Naivný Eugen ľahko podľahne pokušeniu a ocitne sa v situácii,

Pubertálne dieťa vie narobiť poriadne veľa starostí, a niektoré ešte oveľa viac. A keď je naň matka sama, jedného dňa pohár pretečie. Našťastie každý syn má aj otca, aj keď o ňom šestnásť rokov nevedel. Neuveríte, čo všetko sa môže stať, ak máte zrazu zo dňa na deň dieťa. Jeden syn, dvaja rodičia, jedna pubertaaaaa!

Mnohí muži “týrajú” ženy, ženy “týraju” mužov, spoločne “týrajú” deti a nečudo, že sú potom vzájomne “utýraní”. Poznáte ten pocit, keď si s parterom akosi nerozumiete? Zamýšľali ste sa nad tým, prečo je tomu tak? Tieto pocity mnohokrát ťažia našu psychiku a podlamujú naše zdravie a často vedú do slepej uličky obviňovania seba, či druhého. Autorka v tomto literárnom diele uvažuje na tým, že hlavne zdravá

Minule, keď som (výnimočne) fajčil 3 je pokračovaním fenomenálnych knižiek Remi Kloosa a Pero Le Kveta s názvom Minule, keď som (výnimočne) fajčil 1 a 2. Minule, keď som (výnimočne) fajčil 3 uzatvára túto fajčiarsku trilógiu a tvoria ju opäť myšlienky, postrehy, úvahy, sny, nápady a príbehy dvoch autorov obohatené o spoločné dialógy na závažné a predovšetkým na nezávažné témy. „Sú dva druhy spisovateľov.

Prvá kniha románovej dilógie líči problematické úsilie ambiciózneho súčasníka (polygrafa Píša a jeho manželky reštaurátorky Pauly) prakticky, reflexívne aj emocionálne zvládnuť nekontrolovateľne sa komplikujúcu skutočnosť. „Nie je to už post/moderna, ktorá sa svojimi ostentatívnymi textovými manipuláciami pokúšala rozbíjať naše sebaisté sebastredné chápanie sveta, ale post/moderna, ktorú takpovediac

Skutočný príbeh ľudskej sily, lásky, bolesti a hlbokej ľudskosti. Otvára tabu krásnym a citlivým spôsobom. Klára viedla úplne normálny bezstarostný život. Mala dvadsať rokov, keď ju život zrazil na kolená. Stratila to najcennejšie, čo žena môže mať. Stratila svoje dieťa. Dospela v jedinom okamihu. Po smrti dcéry hľadá zmysel života a hlavne samú seba. S manželom Adamom si zrazu nevedia nájsť cestu

Komentovaná antológia DAV. Próza slovenskej ľavicovej avantgardy obsahuje prozaickú tvorbu členov hnutia DAV z rokov 1922 až 1926 (J. Tomášik-Dumín, A. Sirácky, D. Okáli, J. Poničan, L Novomeský, E. Urx, J. Elen, J. Zindr, P. Jilemnický). Modernizačné úsilia poprevratovej literárnej generácie a jej zápas o modernú podobu slovenskej prózy nachádzali jeden z najvýraznejších prejavov práve v tvorbe davistov;

Dva mimoriadne pútavé romány o ženách a ich úžasných príbehoch sú určené najmä im. Prvý sa odohráva v nemocnici, kde sa stretávajú tri pacientky. Každá z nich prežila niečo výnimočné, čo poznačilo ich ďaľší život. Druhý prevedie čitateľky najúžasnejšími zákutiami lásky, ale aj trápenia, ktorý tento bezhraničný ľudský cit prináša.

Rodina je šťastie, občas aj veľké trápenie. Úspechy detí sa striedajú s neúspechmi a vtedy si rodičia často vyčítajú, že ich životy za veľa nestoja. Nezvládli deti. Nezvládli ich postaviť na nohy, zabezpečiť im slušný život. Zostanú v hniezde opustení a deti slobodne vyletia do sveta. Jedna z dcér zostala sama so svojou kariérou a slušne sa jej darilo. Život si nevedela vynachváliť. Druhá stretla muža,

„Trvalo dlho, kým som sa odhodlala napísať príbeh BOSY. Odvtedy, než sa udial, prešlo viac než šesť desaťročí. Je azda o najvernejšom priateľovi človeka, o psíkovi. A nielen o ňom. Je aj o vzťahoch, o obyčajných ľudských vzťahoch. Stal sa pred mnohými rokmi, keď som bola iba dieťa a neskôr mladá slečna. Mnohokrát som poprevracala v mysli dávne udalosti, kým si jednotlivé príbehy našli miesto v knihe.

Psyché je podľa slovníka cudzích slov grécky výraz pre dušu, duševno. Mala to byť láska, ktorú Boh spojil a nikto nerozdvojí. Na počiatku manželstva mi sľúbil nebo na zemi. Na jeho konci sa postaral o peklo, v ktorom som mala spolu s deťmi zhorieť do tla. Alžbetka nehľadá vo svojom živote zázraky. Stačí jej istota, domov a láska. Jej život sa zmení v jednu osudnú noc, po ktorej sa ocitá so svojimi

Život kalendárov sa začína na Nový rok. Kráčajú deň po dni, stále dopredu, v každom sa dá niečo očakávať - a nie sú to len nové a nové dátumy. Aj kniha Deti v daždi je kalendárom, aj keď trochu iným, takmer opačným, je to kalendár minulého času. Záznamy, zápisy, zachytenie. Vytvára obraz blízkej minulosti, opisuje konkrétne, zväčša neveselé udalosti, hľadá v nich súvislosti a smeruje k výstrahe či

Román z obdobia maďarskej okupácie Šurian (1938), v ktorom autor na postave dôstojníka maďarskej armády slovenského pôvodu a jeho erotických a majetkových dobrodružstiev vykresľuje kruté obdobie horthyovskej vlády a maďarizačných násilníckych praktík na slovenskom obyvateľstve.

Je to príbeh posledného staviteľa Dómu svätej Alžbety v Košiciach majstra Stephanusa Lapicida, čiže kamenára Štefana. Podľa dostupných prameňov pôsobil v Košiciach v rokoch 1464 až 1490. S jeho menom sa spája množstvo legiend. Jedna z nich hovorí o kameni, ktorý majster Štefan zabudoval tak, že ak ho niekto vytiahne z múru klenby, zrúti sa celá stavba. Ďalšia je o majstrovej manželke, ktorá sa priveľmi

Drakova vyžiháreň je už roky prázdna. Odišiel. Nikto nevie kam, ale všetci vedia prečo. Vyhnali ho, pretože mu pripisovali veľkú moc. Bol nešťastím dediny a každý jeho krok prinášal skazu. S Drakom prichádzali ohne, povodne, choroby a hlad. Tak usudzovali dedinčania a taká musela byť pravda. Nikdy nebol obľúbený, nikdy medzi nich nezapadol. Iba Eva k nemu vzplanula láskou, ale keď odišiel, vzala si