Když Sára pozná prostřednictvím sociální sítě Hassana, je přesvědčená o tom, že našla toho pravého. Odjíždí do Dubaje, aby se tam mohla za něj vdát. Toto rozhodnutí změní celý její život. Padne až na dno samotného pekla.

Katarína Gillerová je jedna z najobľúbenejších slovenských spisovateliek. Doteraz napísala devätnásť románov. Trinásty z nich s názvom Aprílové slnko vám prinášame v novom vydaní. Dve priateľky, dve odlišné rodinné zázemia. Ela vyrastá ako jedináčik s vlastnou izbou a starostlivými rodičmi, Dita je z mnohopočetnej rodiny trpiacej nedostatkom peňazí a musí sa starať o mladších súrodencov. Vyzerá to,

Tanec medzi kvapkami je príbeh, v ktorom je veľa lásky, bolesti, ale aj radosti. Anna je nadaná mladá tanečnica, ktorá sa bojí odhaliť svoje skutočné city pred svojím najlepším kamarátom a tanečným partnerom. Tradičné problémy v láske vystriedajú omnoho väčšie problémy, ktoré však život niekedy prináša v najnevhodnejšej chvíli. Odhodlá sa Anna prejaviť svoje skrývané city? Opätuje jej Adam lásku? Ako

V roce 1939 se právníku Albertu Mrázovi dostane do rukou článek z prorežimních novin Gardista, v němž je hlavní postavou. Anonymní autor píše o pokřtěném židovském advokátovi, jenž si změnil jméno na Mráz, aby mohl dál bohatnout na úkor Slováků. Mráz okamžitě pochopí, že to je začátek honu na jeho rodinu. Jistota domova, prosperující advokátní kancelář i rutina všedních dní jsou náhle otřeseny. Začíná

Prečo do plaviek? Pretože táto kniha je plná textov, ktoré mnohé veci odhaľujú a ponúkajú návod, ako preplávať životom, láskou, manželstvom, rodičovstvom, každodennými radosťami aj stratami. Popri hravých textoch sa občas čitatelia v príbehoch dostanú aj do vážnejších vôd politiky, verejného života a morálnych volieb, medzi hrdinov aj zbabelcov. No sú to texty, kde aj do tých najsmutnejších a najtemnejších

Je to láska? Kladie si otázku baletka Emike v románe zo študentského prostredia konzervatória. Rudolf Sloboda zostal známy predovšetkým ako autor filozofických románov Narcis a Rozum. Jeho román o študentovi konzervatória, chudobnom chlapcovi z Devínskej Novej Vsi, zostal popri jeho veľkých a vážnych témach akoby v úzadí jeho tvorby, no práve v ňom nám Sloboda porozprával o čírej radosti z mladosti

Koniec hry: Kriminálno-psychologicko-spoločenský román z obdobia socialistickej normalizácie, kde zločinom nie je samotná vražda, ale porucha ľudskosti v človeku. Hlavný hrdina zabíja svoju manželku, pretože sa nedokáže vyrovnať s jej odlišným pohľadom na svet. V absolútnej väčšine kriminálnych či detektívnych románov ide o peniaze. Vrah vraždí kvôli tým prekliatým peňázom - Dumas, Balzac, Julian Sorel,

Rivers of Babylon 2 alebo Drevená dedina je voľné pokračovanie debutového románu Petra Pišťanka. Autor v ňom predviedol to, čo sa už v náznakoch dalo zistiť v jeho predchádzajúcej tvorbe – motivické, no najmä personálne prepájanie jednotlivých príbehov samostatných textov. Rivers of Babylon 2 nie je len pokračovaním a rozvíjaním osudov hrdinov prvého autorovho románu, ale zároveň nadväzuje aj na novelu

Vo svojich prozaických a rozhlasových textoch autorka píše o (bez)význame mužov a literatúry vo svetoch polyfunkčných ženských postáv, akými sú redaktorka, nákupčíčka, cestovateľka v MHD, callgirl, poetka, mama, Medea a ďalšie. Na základe textovej predlohy Dievča na telefón vznikla úspešná rozhlasová hra, ktorú si môžete vypočuť na CD priloženom ku knihe.

„Rasťa měl všechno, ale na cestě, jakou to získal, ztratil to podstatné, a nakonec téměř i sám sebe.“ Tato ústřední myšlenka rámuje celý příběh, který se odehrává v Bratislavě a na Maltě. Rasťa Ivanovič je prototypem úspěšného člověka dnešní doby – kreativní ředitel reklamní agentury, kterou vlastní spolu se svým kamarádem Igorem. Oba si užívají konzumní společnost plnými doušky – hlavně ženám neumějí

Občas sa ma kdekto pýta, prečo píšem. Raz odpoviem vážne: Preto, aby som zanechal stopu budúcim generáciám. Inokedy trocha zažartujem: Preto, lebo ma nikto nepočúva. Časom mi však došlo, že písanie je pre mňa prácou na zveľaďovaní samého seba. Tak ako by malo byť vyučovanie prácou na zveľaďovaní učiteľky, liečenie prácou na zveľaďovaní lekára, rýľovanie prácou na zveľaďovaní záhradníka. Až potom príde

Expresívny jazyk s využitím rôznych štýlových vrstiev opisuje pre slovenskú literatúru netradičné prostredie bratislavského podsvetia. Namiesto psychologizácie sa prikláňa k extrovertnému typu písania.

Dany žije životom priemernej stredoškoláčky. Teda až na to, že si občas zaspieva s kapelou svojho priateľa Jáchyma. Noviny, kde pracuje, ju posielajú na konkurz do muzikálu. Dany bude konečne spievať!

Hrdina sa pohybuje v priestore určenom poznateľnými reáliami, a predsa jeho život plynie aj akoby nad ním alebo pod ním, ako ponorná rieka.Skutočný, zaznamenateľný svet sa prelína s rozprávkou, túžbou, snom.Autor sa nespoľahol na to, čo je viditeľné zrakom, a hoci jeho hrdina je z mäsa a kostí, podstatu príbehu ľudského jestvovania nesie to, čo je za.

Kniha ôsmych príbehov je výberom z tvorby za viac ako desať rokov. Prozaické texty sú plné osudových stretnutí, umierajúcich lások a rodiacich sa vzťahov, sú to poklady zahalené cigaretovým dymom. Vystupujú v nich umelci, bitkári, krčmoví básnici, géniovia, blázni, štetky, svätci i zatratenci. Jej postavy kričia dovnútra, prežívajú naozajstnú bolesť, vášnivo milujú, intenzívne nenávidia. Sú to ľudia

...počítače, kybernetika, napätie a akcia, jemný aj menej jemný filozofický podtón... možno to ani nie je sci-fi...

Komu je lepšie, ak nie tomu, kto môže celý deň vysedávať v krčme v pikaresknom meste, ako je napríklad Amsterdam, a bezstarostne pozorovať plynutie života? Kto sa cíti slobodnejšie, ak nie ten, kto môže splynúť s pouličným ruchom a v cudzom meste snívať o ďalších mestách? ...

Láska je vraj zmyslom života a s ňou sa dajú zvládnuť včetky prekážky. Ale čo taká Viktória, ktorá lásku ešte nepoznala ? A zrazu jej osud priviedol do života dvoch chlapcov.

Ján Rozner, významný publicista, novinár, prekladateľ. Po emigrácii v 70. rokoch začal písať memoárovú knihu Sedem dní do pohrebu. Niektoré jej časti vyšli začiatkom 90. rokov v Slovenských pohľadoch. Ide o reflexiu na začiatok 70. rokov, po smrti prekladateľky Zory Jesenskej, jeho prvej manželky. V texte sa vracia do jej rodného domu v Martine. V rámci príprav na pohreb spomína na jednotlivé momenty