Povedzme si na rovinu mamy malých detí nemajú veľa času na posvätné čítania a autorka knihy nie je žiadnou výnimkou. Svoju vieru sa však uprostred materského virvaru snaží žiť so všetkou úprimnosťou a po nociach píše krátke postrehy, uvažujúc nad spojitosťou svojich dní a liturgických udalostí práve letiacich okolo. Čo majú spoločné gaštany s Pannou Máriou Ružencovou? Aj vy máte doma svätého Jozefa?

Pseudonym Timrava si autorka – predstaviteľka slovenského realizmu – zvolila podľa obľúbenej studničky, pri ktorej sedávala a písala. Vo svojich dielach zachytila atmosféru života vidieckej spoločnosti, jej prízemné záujmy i chudobný myšlienkový svet. So sarkazmom zobrazila pomery v národne orientovanej slovenskej spoločnosti a kriticky opísala jej malomeštiacke neduhy. V tomto výbere sú texty: Ťapákovci,

Kristína je Slovenka. Po rokoch strávených v Bruseli nasleduje manžela spolu s ich dvoma synmi za prácou do Turína, kde sa chcú usadiť. Tam stretne Olgu, južanku z Otranta, s ktorou sa spriatelí. Ukáže sa však, že stretávanie ich rodín má ničivé následky pre všetkých. Banálny príbeh nevery skrýva netušené riziká a má fatálny dopad na tých, ktorých by chceli pred všetkým zlým ochrániť. Medzi nedokonalými

Povedal niekto skutočnú pravdu o svojom manželstve? Nina Martinková rozhodne nie. Po rozvode rodičov na vlastnej koži spoznala, čo je to vyrastať bez matky. Viera Baumannová mala totiž jediný cieľ – urobiť skvelú kariéru. Nina bola presvedčená, že keď sa vydá, rodinu zabezpečí manžel a ona sa bude venovať iba výchove detí. S Oliverom si spoločný život starostlivo naplánovali: najprv luxusný byt v centre

Anna sa vydávala skoro, hoci nečakala dieťa. Juraj bol chlap, ktorý k nej privandroval aj so svojou temnou minulosťou, usadil sa a pracoval ako robotník. Kým žili v činžiaku v malom meste, ešte sa ako-tak držal. Neskôr, keď postavili dom, za jeho múrmi sa to začalo. Ponižoval ju, šikanoval, fackoval... O jeho predošlom živote nevedela nič. Až po jeho smrti sa dozvedela, že žila s bývalým dozorcom z

Explodujúce sexuálne vzťahy. Neurózy a závislosti od výmyslu sveta. Opakované návštevy psychológov a psychiatrov, ktoré hraničia s absurdnom. Tragédie (aj antických rozmerov) miestami prešpikované humorom. Hlavná hrdinka, moderná Európanka, je na ceste hľadania vlastnej identity. V tejto divokej jazde je do veľkej miery určujúci jej ambivalentný vzťah s matkou. Autorka knihy ironizuje zaužívané metódy,

Počas horúceho leta v roku 2016 sa pri výstupe na vrch Vihorlat stratili traja žiaci zo základnej školy. Prípad otriasol celým okresom. Títo žiaci sa dodnes nenašli a nenašla sa ani žiadna stopa, ktorá by pomohla vyriešiť tento prípad. Armáda dodnes stráži vstup do lesa cez lesnú správu v obci Jovsa. Vojaci nesmú pripustiť ďalšie straty na civilnom obyvateľstve. Z lesov okolo nečinnej sopky Vihorlat

... Je to v ňom, v jeho bohvie kde lietajúcej duši, v psychickom uvoľnení, v kriticko-žartovnej do špiku kosti vŕtajúcej reči, v tvorbe a objavovaní nových slov, nových nezvyčajných zoskupení a fantasticko-objavných formulácii blížiacich sa detskej intelektuíáno-furtáckej, ba i ďalej ako haškovskej švejkovštiny. Rašlovu literárnu reč neviem presne definovať, viem, že je niečím novým, z čoho som mal

V poradí už tretí román Pavla Weissa je životným príbehom troch kamarátov, ktorí vyrastajú v socializme a aktívny stredný vek žijú po prevrate a rozdelení Československa. Umelecký fotograf, zbohatlík-podnikateľ, kurič-alkoholik a ... jedna žena. Traja priatelia je jedným z mála slovenských románov reflektujúcich súčasnosť a nedávnu minulosť.

Klára je nútená dať dcérku do škôlky, aby mohla prispievať do rodinného rozpočtu štvorčlennej rodiny. V zamestnaní má však od začiatku len problémy, ktoré sa prenášajú do domácnosti. Medzi manželmi vzniká napätie, ale to všetko je len predohrou skutočnej bolesti a smútku. Osud má pre ňu nachystané oveľa väčšie trápenie.

Nultý ston je román o hľadaní ľudskej identity. Je to príbeh o stratách a nikdy nenachádzaných odpovediach na nevypovedané otázky. Je to príbeh o spojitosti s vesmírom a večnom kolobehu ľudských duší, z ktorých každá je dokonalým originálom. V Nultom stone sa stretáva Kocúr s Mačkou preto, aby sa mohli rozdeliť a nájsť tak svoje druhé krídlo. V príbehu plnom čistoty sa hlavné postavy hľadajú a nachádzajú.

Ako kvapky vody sú poviedky, z ktorých pozostáva Portrét Alexandra. Každá zrkadlí vlastný príbeh, ale spolu vytvárajú prúd spoločného plynutia času od konca devätnásteho storočia až po súčasnosť. Čas vo vnútri jednotlivých textov sa neraz skrúti do protipohybu, vráti na scénu vedľajšiu postavu alebo inak zmieša prítomnosť s minulosťou — barónsku nadradenosť s tajomstvom falzifikátu, víťaza prvých motocyklových

Mladému dievčaťu sa v jeden večer splní želanie, podarí sa jej privolať dušu zosnulého otca. V tej chvíli sa začína tento príbeh. Vyrozpráva vám ho on sám, otec. Pozorovateľ z druhého brehu, neviditeľný, a predsa prítomný. Povie vám, že až tam, odkiaľ prišiel, si uvedomil, aká krehká a pominuteľná je láska, ako trestuhodne premárnil čas, že mohol veľa vecí napraviť, zmeniť, ale neurobil to. S absurdnou

Jozef je mladý židovský učiteľ gymnázia. Patrícia je lekárka. Rómka. Zamiluje sa do Jozefa. Ten sa však zapozerá do Zuzky, talentovanej matematičky, ktorá má zložitý vzťah s Vladom, geniálnym fyzikom. V tridsiatych rokoch minulého storočia, v malom mestečku na Slovensku. V dobe, kedy láska čelí oveľa väčšiemu súperovi ako spoločenská norma. Ide o život. A predsa chcú všetci naplniť svoj osud. Zlyhať,

Nedeľa radosti je pravdepodobne najintímnejším textom zo všetkých doterajších próz Rastislava Puchalu. Na relatívne subtílnom príbehu, ktorého veľká časť sa odohráva v psychiatrickej klinike niekde v nemenovanom slovenskom meste, sa vysporadúva s témou utrpenia, jeho zmyslu a jeho miesta v živote človeka. Hlavný hrdina sa postupne stretáva so skutočnými, ale aj fantazmagorickými postavami, ktoré skrížili

V mestách sa po stáročia vytváralo podhubie, na ktorom prekvitala pestrá meštianska/mestská kultúra, ktorá tvorí naše národné dedičstvo. Plody tejto lokálnej a regionálnej kultúry sa však nestali súčasťou našich „veľkých dejín“. Aj v mestách, kde tvorcami, nositeľmi a uchovávateľmi tejto kultúry boli slovenské elity, kolektívna pamäť vyhasína. Rekonštrukcia minulosti je čoraz zložitejšia a neurčitejšia.

Zásadné Tatarkovo dielo, ktoré sa vysporiadava s epochou Stalinizmu u nás. Je spoveďou o otrockom pritakávaní moci, posmrtným výkrikom Bartolomeja Boleráza, socialistického básnika, ktorý zahynie spolu s komunistickým funkcionárom vo vrtuľníku. Démon súhlasu (spolu s „rozprávkou“ O vládcovi Figurovi) bol dôležitým textom v čase svojho vzniku a knižného vydania a je – ako to už pri ozajstným prózach

Po úspešnom Jadviginom vankúšiku vychádza u nás ďalší Závadov román Potomkovia fotografa. Autor nadväzuje na niť predošlého po slovensky publikovaného textu, na osudy jeho niektorých postáv. Dej sa začína rozvíjať pod vežou kostola s hviezdicovým bud zogáňom na veži, ktorý je už slovenskému čitateľovi známy. Príbeh románu sa rozvíja v troch rovinách. Tentoraz sú to roviny časové. V texte sa prepletajú

Šesť generácií žien, šesť historických období, šesť starých odrôd jabloní. Tridsiatnička Simona stratila všetko, čo bolo pre ňu dôležité: nečakane jej zomrela matka, vzápätí prišla o prácu a opustil ju dlhoročný milenec. Chtiac-nechtiac zbalila svoj mestský život do kufra a presťahovala sa na vidiek, do starého penziónu uprostred jabloňového sadu, v ktorom vyrastala ona, jej matka, stará mama a rad

Ako môže mladý muž napísať knihu o ženách? Ako sa môže snažiť pochopiť ich? A napokon – ako môže byť život až taký zvláštny, že príbehy, akokoľvek nereálne, nakoniec napísal on sám? Nylonový svet sú obrázky zo života v podobe poviedok. Ich hrdinkami sú manželky aj milenky, matky aj dcéry, ženy opustené aj obletované. Aj keď je autor muž, nezaujíma k ženám vyslovene chlapský postoj, nehľadá v nich ani