Prvá autorská zbierka básní teoretika a historika umenia a galeristu Ľuboslava Mozu obsahuje poetické príbehy z polovice minulého storočia i dneška. Základ pre autorovu poéziu tvorí prelomové desaťročie šesťdesiatych rokov XX. storočia. Z jedinečnosti toho obdobia objavuje dnešok. Poetické úvahy civilne preberá slovami, aby náznakom otázok i odpovedí oslovil životom študenta i zrelého muža. Kniha je

V zbierke Len tu žiť ponúka Šidlík básne, ktoré tentoraz pochádzajú z obdobia rokov 2006 – 2012. Rozvíja v nej svoju svojráznu a decentnú poetiku, zachytáva rytmicky plynúce okamihy často prežívané vo vzťahu k nežnému pohlaviu. Pravdaže, všeličo z nich zostáva nedopovedané. Z autorovej tvorby možno vytušiť aj inšpirácie japonskou či čínskou básnickou tradíciou. A k takýmto básňam, hoci na prvý pohľad

Autor svojej zbierke náboženských básni dal názov Svetlo do tmy. Motivovali ho k tomu Ježišove slová. Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života. Jn 8, 12. A práve tu, v týchto Kristových slovách nachádza ten najvzácnejší a najpresnejší terčík nasmerovania zmyslu celého pozemského života. Pritom hovorí, že nič iné, nič krajšie a výstižnejšie ho ani nemohlo

Jozef Darmo (1932), novinár, publicista, básnik, spisovateľ, vedec, vysokoškolský pedagóg. Po celý život bola básnická tvorba spoveďou jeho duše. Osobitne po roku 1968, keď ho postihlo 20-ročné obdobie politicky, občiansky vynútenej exkomunikácie z verejného i vedeckého života so zákazom publikačnej činnosti. Z bohatej rukopisnej tvorby po rehabilitácii po roku 1990 publikoval básnické diela Diabolský

Debut poetky, ktorá sa v slovenskej literatúre prostredníctvom regionálnej tlače, Nového slova, Slovenského rozhlasu, viacerých zborníkov a antológií etablovala už v osemdesiatych rokoch. Jej zbierku tvoria predovšetkým básne intímnej lyriky. Ich pohľad pritom nie je zameraný len do konzervy (do vnútra) ženy. Rovnako tak nazerá do sveta muža, aby si bližšie všíma citlivosť ich vzťahov. S ilustráciami

Autorka ponúka hodnovernú poéziu, jej básne poskytujú možnosť orientovať sa aj v zložitejších súvislostiach. Vo svojom debute tvorí obrazy, ktoré zachycujú niekedy až fantastický priestor mimo slov, to nepomenovateľné, čo sa zvyčajne odohráva v mlčaní. Pomyselnému ja nezáleží na mene, netrápi ho vlastná identita. Nečudo, tá sa rozvíja zakaždým nanovo. Nechýba mu odvaha vykresľovať veci zahalené tajomstvom,

Je to možno iba zhoda okolností, ale najsilnejšia trojka našich textárov – Boris Filan, Kamil Peteraj a Ľuboš Zeman – sa narodila v Bratislave. Nie je preto náhodné, že všetci traja písali aj pre skupinu Elán, ktorej zakladajúci členovia vyrastali v blízkosti Račianskeho mýta. A všetci traja sa stali predstaviteľmi výsostne mestskej poézie. Básnik a textár ĽUBOŠ ZEMAN (1949) v mladosti patriaci k tvorivej

Etela Farkašová, laureátka ceny Anasoft litera 2018 za prozaické dielo Scenár, patrí k vynikajúcim autorkám v celom spektre svojej tvorby. Každá jej kniha je výrazom hlbokej koncentrácie na zvolené témy. V jej textoch cítiť pevné filozofické a vzdelanostné zázemie, ale i silu imaginácie a ľudského citu. V týchto súradniciach prichádza aj s novou zbierkou básní S predtuchou svetliny (v názve je odkaz

Tajomná Ráchel Noa sa ako prízrak vynára z internetového sveta, aby priniesla svoju vášnivú výpoveď o živote, láske a smrti. Hoci zatiaľ publikovala poéziu iba na Facebooku, jej básne prezrádzajú, že na scénu slovenskej poézie vkročilo zvláštne stvorenie. Jej debutová zbierka Havran v kávomate, je presne ako káva. Silná. Niekedy až príliš. Neznesiteľne úprimná, no zároveň neodolateľná tou zvláštnou

Uprostred Európy

V knižke Zápisky z vidieckeho domu nás autorka Sisa Siseková pozýva na prechádzku slovenskou Dedinkou. To, že Dedinku nenájdete na mape, nič neznamená. Dedinka existuje a knižka o nej je plná humoru a človečiny. Sisa Siseková nepíše pod svojím pravým menom, no jej príbehy sú nefalšovane autentické. Potešia, pohladia, rozosmejú.

V zbierke básní Leto v kolíske jabloní od Blanky Poliakovej nájde čitateľ obdiv poetky ku každoročne ožívajúcej, obnovujúcej sa prírode, lásku k blízkym, radosť zo života, mier duše, vzácnu vyrovnanosť s ľudským údelom. „Jej básne sú trvalky nepodliehajúce móde, s takými znakmi rýdzej lyriky ako úprimnosť, citovosť, vrúcnosť. Poetka však vo všetkom zachováva mieru, nebúcha do činelov, nekvíli falošnou

Štefan Moravčík nespochybniteľne patrí medzi špičku slovenských majstrov poetického pera. Jeho básne sú jedinečným vkladom do literatúry a každá nová zbierka znamená poetický sviatok. Také sú i plastické, farbisté, poeticky mnohorozmerné, skrytými významami preplnené Vruby do medu. Tvoria ďalší schodík nahor na Moravčíkovej životnej púti, sú stále zrelšou, už jesennou poéziou autora, v ktorej si tvorca

Kniha aforisticky ladených básní aj pre ľudí, ktorí poéziu nemusia. Je to spojenie prózy s poéziou. Vystihuje to nový výraz proézia. Je ručne písaná s farebnými ilustráciami autora. Slová sú doprevádzané obrázkami s vtipným popisom. Je to rarita, literárne občerstvenie aj pre menej častých čitateľov kníh. Autor je laureát Chalupkovho Brezna, držiteľ Zlatého pásma za básnickú, prozaickú a aj výtvarnú

Nová zbierka básní Márie Demitrovej je plná pôsobivých intímnych výpovedí mladej ženy, ktorá sa snaží vyrovnať so stratou milovaného človeka, a zároveň ženy-matky, ktorá hľadá spôsob, ako s pomocou rodiny a priateľov začať vnímať okolitý svet, a najmä znova začať žiť.

Pamätáte Majku Bednárik Tarabovú? Jej skvelé lyrické básne... Keď som mal prednášku v Hlohovci, v Kine Úsmev, čítala so mnou na pódiu básne... A potom dostala cievnu mozgovú príhodu. Príbeh, akých sa denne odohráva niekoľko. Ako spisovateľku ju však ochorenie poznačilo zásadným spôsobom: Stratila schopnosť tvoriť. Z večera do rána sa stala mlčiacou poetkou, odvtedy už nenapísala ani jednu báseň. Jej

Ó, Achilles, ty hrdinský a verný, povedz, či smrť bolí veľmi, či len tak ako jazva po radosti... Dagmar Mária Anoca

Skvost slovenskej ľúbostnej poézie. Originálna umelecká ručná knihárska práca.

Dianišková v novej zbierke v ozvláštňujúcich stratégiách znevýznamňuje druhovo ľudské. Je záznamom hlasu prírody, človek je provokujúco vyzátvorkovaný. Táto neprítomnosť človeka naznačuje jeho historické zlyhávanie. Na scénu s apokalyptickými freskami vstupuje príroda vo všemožných podobách. Ide o vonkajškovo mierne bizarnú morfológiu. Bytie vedomia je odrazu celkom iné. Duch, jeho hlas, ktorý opustil

Básnická zbierka spisovateľky, prekladateľky, redakorky, novinárky, tlmočníčky, učiteľky Márie Fazekašovej.