Vnikať do ohybných a zároveň akoby kamenných priestorov poézie Petra Šuleja nemusí byť vždy ani jednoduché, ani ľahké; autor s ľahkou eleganciou zapája do svojho fondu poézie presné výrazy z jednotlivých vedných odborov či citáty v cudzích jazykoch, čo na jednej strane neobyčajne umocňuje povedané, na druhej strane sa čitateľ \"pozdvihne\" nielen esteticky, ale aj intelektuálne. Viera Prokešová

Poetická genéza Bohdana Zaduru bola v poľskom kontexte zo začiatku vnímaná ako tzv. neoklasicistická iniciatíva s rešpektom k tradičným výrazovým prostriedkom, tvarom a formám, neskôr sa však tento autor stal osobnostne a umelecky neprehliadnuteľným najmä vďaka záujmu o nebanálnu každodennú skúsenosť s privátnym existenciálnym presahom. Preklad tvoria aj neraz minimalistické záznamy, postrehy, ktoré

Výber z poézie poprednej súčasnej českej poetky, pričom dve tretiny básní sú v preklade do slovenčiny a jedna tretinu tvoria básne v českom origináli. Štroblovej poézia nepodáva básnivý opis skutočnosti, hľadá jej pravdu v pravde básne. Vyslovuje ju prudkým metafyzickým gestom, ktoré sa snaží nachádzať metafyzický osud sveta.

Básnická zbierka, prvé vydanie vyšlo v roku 1988 po tom, ako jej autor nemohol osemnásť rokov publikovať.

Láska z mobilu je o vyznaniach. Horúčavu lásky strieda chlad jej vyprchania. Ako je príliv podmienkou odlivu, aj radosť sa strieda so sklamaním. Esemesky sú modernou poéziou. Šetria slovami a o to sú pravdivejšie. Kresby vznikali rovnako, na displeji smartfónu. Ak raz budú mobily prenášať vôňu a bozky, stanú sa skutočne dokonalým médiom.

Po rokoch odkladania básničiek do \"šuflíka\" sa významný slovenský pesničkár a textár rozhodol vybrať a predstaviť malý výber zo svojej poézie, ktorú si písal pre potešenie svoje a svojich blízkych. Knihu mu ilustrovala 4-ročná vnučka Kaya rozkošnými farebnými ilustráciami.

Postmoderná poézie Dalimíra Stana, tak ako ju prezentuje v najnovšej zbierke Očistec / Purgatorio, je obrazovo absurdnou drámou bytia, roztriešteným obrazom kedysi celistvej skutočnosti. Stano z nej vyberá črepy, skladá ich krížom-krážom k sebe, aby z nich čitateľ zachytil pôvodný tvar a popri ňom si odniesol autorskú výpoveď. Konceptuálne je kniha vystavaná nevšedne zaujímavo. Predslovom zbierky je

Aj na básnika, ba na celú generáciu spisovateľov sa časom zabudne, ak ich nikto nepripomína. Zabudnutou mala zostať aj silná básnická generácia, pre ktorú bola lojalita ku komunistickému režimu povinným vízom pri vstupe do literatúry. A predsa akoby inkriminovaná doba bola živnejšou pôdou pre poéziu ako náš pragmatický dnešok. Dobrej poézii čas neublíži, naopak,dáva jej hlbší zmysel. A práve o tom

Poeticko-obrazová publikácia, ktorá vyšla pri príležitosti 70. nedožitých narodenín autora poetickej časti Milana Jedličku, známeho trnavského vysokoškolského pedagóga a literáta, rodáka zo Zelenča. Ponúka výber 70 básní z jeho ôsmich vydaných zbierok poézie a 16 básní z básnikovho odkazu, ktoré vyšli prvýkrát. Básne sú ilustrované fotografiami Trakovičana Ivana Šipkovského, pre ktorého je vydaná kniha

Táto zbierka je plná intímnej poézie debutujúcej poetky Michaely Vankovicovej, ktorá knihou vstupuje do literárno-čitateľského života s podporou Spolku slovenských spisovateľov v rámci Edície mladých slovenských autorov (EMSA) časopisu Dotyky. Obsahuje 54 krátkych, dobre sa čítajúcich básní, v ktorých autorka životné udalosti a vnútorné pocity originálnym spôsobom pretavuje do poetickej roviny. Emocionálny

Miroslav Búran (1978) vydal básnické zbierky: Podoby (2010), Štyri ruky života (2010), Sólo pre 9 hlasov (9 autorov, 2011), Potreba milovať (2014) novely: Návrat do prítomnosti (2015), Poblúdenie (2016)

Čitateľsky úspešná zbierka Štefana Moravčíka Moravianska Venuša vyšla roku 1984 vo vydavateľstve Smena v edícii Erb. Knižka vznikala v priaznivej atmosfére, nastolenej knihami Pavla Dvořáka o nových archeologických objavoch na našom území, prácou Jána Dekana Veľká Morava, výstavami sochára Vojtecha Matušinca o hrdinoch a božstvách starých Slovanov. Výnimočne talentovaný básnik obdarený umením hry so

V najnovšej knižke, v súlade s koncepciou doteraz vydaných básnických zbierok, ponúka autor poetické pásmo, v ktorom muž v byte prežíva nočné udalosti, udalosti odohrávajúce sa v panelovom dome, ale aj na ulici. Reflexívna lyrika, akú Hatala už niekoľko rokov píše takmer programovo, sa venuje rodine, ľuďom, aktuálnym spoločenským a politickým reáliám, ku ktorým nebýva zhovievavý. A hoci nie sú nijako

Žena je most. Vždy vedie odnikiaľ niekam, z pravej hemisféry mozgu do ľavej komory srdca. Zlatá brána, slnko páli a trochu sa motám, strácaš sa v hmle a predsa kráčam. Valím sa v rieke nápadov a z diaľky dúfam, že narazím do teba, pilier.

Nová zbierka básní Márie Demitrovej je plná pôsobivých intímnych výpovedí mladej ženy, ktorá sa snaží vyrovnať so stratou milovaného človeka, a zároveň ženy-matky, ktorá hľadá spôsob, ako s pomocou rodiny a priateľov začať vnímať okolitý svet, a najmä znova začať žiť.

Po Vajanského lyrickej tvorbe (Výbor z lyriky) prinášame aj jeho najdôležitejšie a kedysi slávne epické básne Maják, Herodes, Dušinský, Vilín i niektoré z tých menej známych. Všetky už prešli do literárnej histórie a tam zrejme aj ostanú, no občas nezaškodí vytiahnuť ich z čitateľského zabudnutia a pripomenúť si, čím (a za čo) chcel básnik nadchnúť našich praotcov a čím chcel pobaviť či očariť naše

Modranská poetka vydáva zbierku, ktorej dala názov Osamilosť. Je zložený z dvoch slov: osamelosť a milosť. Oba výrazy spolu súvisia, ale sú zároveň v rozpore. Jej skromno-čisté básne sú o viere, modlitbe i smrti, ale zároveň o práci vo vinohrade, o viniciach i o víne. Ľubomíra Miháliková nie je poetkou veľkých gest ani svetoborných tém, ostáva vždy vo všednodennosti, preto dovidí lepšie do obyčajných

Poľovnícka poézia z pera Mariána Šeba, skombinovaná s majstrovstvom fotografa Jozefa Ferenca.

SLÁVNOSŤ VESMÍRNYCH SVETIEL – záhadný, fascinujúci svet nášho Slnka a vesmíru je interpretovaný ako balans medzi niečím príťažlivým, zároveň trochu zakázaným aj vítaným, nepoznaným a neustále tajomným. Vstup na zakázané územie ponúka plné priehrštie podnetov na zamyslenie, pretavenie do veršov inšpirovaných krehkou krásou, ktorú tak hriešne opomíname. Veď to sme my, ktorí ho často kazíme, Slnku by

Divadelná hra zakladateľa divadla STOKA, ktorá v naštudovaní Divadla A. Bagara v Nitre získala Cenu Alfréda Radoka.