Zlata Matláková (nar. 1949) vydala šesť básnických zbierok, často sa prezentuje aj ako recenzentka – najmä domácej literatúry. Podieľala sa na zostavovaní kníh, ktoré napísali a nakreslili deti (napr. Ahoj svet, 1986 a Načo nám je umenie s R. Filom, 1991), spolupracovala na scenároch o literárnej tvorivosti v televízii (Poďte s nami) i v rozhlase (Lovci perál). Teraz prichádza s novou poetickou zbierkou

Martin Prebudila sa narodil v roku 1960 v Obrenovci (Srbsko), žije a tvorí v Starej Pazove a pracuje v Novom Sade. Vyšlo mu sedem básnických zbierok, napísal aj dve knihy poviedok a dva romány. V roku autorovho životného jubilea vychádza kniha s jeho vybranými a novými básňami pod mnohovýznamovým názvom Všetko je svetlo. Nie náhodou sú v úvode zbierky ako motto uvedené slová veľkého mága svetla a centrizmu,

Súborné vydanie prvých štyroch básnických zbierok jedného z najvýznamnejších európskych básnikov, ktoré pôvodne vyšli v rozmedzí rokov 1997 2003: 80-967760-4-5, Gymnazistky. Prázdniny trinásťročnej, Korene neba. Básne z posledného storočia, Básne pre mŕtve dievčatá. Ich spoločným vydaním sa v novom kontexte sprítomňuje autorovo hľadačstvo v prvom období jeho účinkovania v slovenskej poézii. Pre súčasné

Metafyzická domácnosť I je v poradí piatou zbierkou medzinárodne etablovaného básnika Martina Solotruka, kde autor pracuje s objektmi bežného používania (sporák, kľučka, vešiak, či zrkadlo), prostredníctvom ktorých komunikuje s čitateľom a objekty komunikujú s tými, ktorí sú v domácnosti a zároveň prostredníctvom nich komunikujú aj zúčastnení medzi sebou v metafyzickej domácnosti. Všetci sme súčasťou

Ján Martin není slovenský Charles Bukowski, on je zrcadlo. Nás všech. Kolik je v člověku pěkného, tolik je v něm i ošklivého.. Z Martonových naturalistických básní pryští touha chytat se kořenů. Špinavých od hlíny, nahnilých, zapáchajících ale živých.Kdo nepřijme Martonova slova, nie čistý, je pouze vychovaný.

Básnický debut Marcela Lacka je zrelý a ambiciózny, svoju energiu čerpá z éry text generation či anesthetic genderation. Autor nepriamo reaguje na aktuálne výboje spirituálnych posthumanistov, alebo tzv. druhú vlnu dekonštruktívneho písania, ktorá čoraz viac rezonuje v súčasnej slovenskej poézii. Vydavateľstvo Európsky dom poézie Košice sa v edícii newind (new) zameriava na vydávanie pôvodnej básnickej

Životopis vo veršoch je výber z diela Ľubomíra Feldeka. Východiskovým žánrom autora bola vždy poézia, preto gro knihy tvorí prierez jeho básnickou tvorbou. Výber poetických textov je však popretkávaný aj prozaickými formami. Nie je postavený na chronológii zbierok, ale na chronológii života. Nijaký básnik nereaguje na zážitky svojho života systematicky. Na niektoré si spomína a inšpiráciu v nich nachádza

Básnická zbierka slovenského autora.

Desiaty diel postupne vydávaných zápiskov zo zápisníka autora je pokračovaním zápiskov zachytávajúcich čas intenzívneho priateľstva autora s Dr.Pavlom Straussom a ich vzájomnú korešpodenciu. /Záznamy zo zápisníka január-máj 1989/

Básne, v ktorých je oveľa viac bielej ako čiernej. Písané vo chvíľach, keď „začínaš rozoznávať... presný počet stebiel trávy na horizonte“. S uchom priloženým „k vlastnému horiacemu srdcu“. Básnický debut autorky (1976), pre ktorú byť súčasná, znamená hlavne byť prítomná.

Myrtle’s Sun, poetkina najnovšia – v poradí piata zbierka je plná obdivu a lásky k umelcom, ktorí ovplyvnili jej život a tvorbu. Zbierka je pomenovaná podľa básne Myrtle’s Sun, ktorú Denisa venovala Vojvodkyni Catherine z Cambridge a za ktorú sa jej dostalo i poďakovania. Review na knihu venoval autorke i Les Reed, OBE, FCL London, jeden z najvýznamnejších hudobných skladateľov a producentov v UK.

Ako všetky doterajšie texty autora, aj tieto, v poradí už jeho piatej knihe, sú súčasné a autentické, stále však v snahe podať ich tak, aby svojho čitateľa neukrátil o vlastný priestor a uchopenie myšlienky. Svojským spôsobom poézie dáva nahliadnuť na jej osobné ponímanie vo vzťahu k človeku i jeho prostrediu. Domnieva sa, že sme prirodzenou súčasťou vesmíru a teda i logiky jeho chaosu. Stretávame

Kniha aforisticky ladených básní aj pre ľudí, ktorí poéziu nemusia. Je to spojenie prózy s poéziou. Vystihuje to nový výraz proézia. Je ručne písaná s farebnými ilustráciami autora. Slová sú doprevádzané obrázkami s vtipným popisom. Je to rarita, literárne občerstvenie aj pre menej častých čitateľov kníh. Autor je laureát Chalupkovho Brezna, držiteľ Zlatého pásma za básnickú, prozaickú a aj výtvarnú

Nová básnická zbierka poprednej slovenskej poetky Anny Ondrejkovej, ktorej poézia je večne sa hojaca nezahojiteľná rana sveta, láska vo všetkých podobách, svetlo v hlbočine volania. Jej tvorba patrí k tomu najpozoruhodnejšiemu, čím sa môže slovenská literatúra v posledných desaťročiach pochváliť. Súčasťou knihy je štúdia, ktorej autorkou je Ivana Hostová.

Zbierka je tvorená básňami z rôznych období v priebehu niekoľkých rokov. Boli písané náhodne, tak ako ich sám život autorke prinášal. V zbierke nájdete staršie aj nové básne. K napísaniu básní boli inšpiráciou ľudia, ktorých stretávala a nejako sa dotkli autorkinho života. Mnohé boli inšpirované reálnymi osobami. Napríklad milá a dobroprajná suseda z rodného mesta, kňaz či rehoľná sestra, dieťa na

Hovorí sa, že tam, kde rinčia zbrane, múzy mlčia. Ak by sme hľadali dôvod, tak ho nájdeme v permanentnom strese a strachu z ďalších dní, kde jedinou prioritou je túžba prežiť. Sú však autori, ktorí tento dôvod vedia prekonať. Práve naopak, majú potrebu vysloviť tú nekonečnú a svojou podstatou najľudskejšiu túžbu: nech zbrane prestanú rinčať a múza opäť rozozvučí svoju lýru. Medzi takýchto autorov patrí

Nová zbierka Mariána Milčáka Provinčné básne sa pokúša pomenovať existenciálnu situáciu subjektu, jeho nezaradenosť či skôr nezačleniteľnosť do samozrejmých súvislostí sveta. Univerzum, ktoré sa v tomto umeleckom obraze neúnosne zužuje, a pre človeka znamená nevyhnutné obmedzenia, prekonáva Milčákov subjekt básnickým overovaním diferencovaných vnútorných mechanizmov. Motivicky sa toto úsilie projektuje

Básne Mirky Ábelovej nesie súčasný, bezprostredný jazyk, ktorý žije okolo nás v ústach ľudí a v prípade novej zbierky v ústach matiek. Vznikali totiž najmä počas prípravy na materstvo a prvých mesiacov po narodení autorkinho syna, čo sa odzrkadľuje aj v jej poézii. Zbierka je členená na tri časti: prvá - časť o (ne)plodnosti a smrti, druhá - tehotenstvo v týždňoch, tri - večný pocit nedele počas m

To čo neexistuje ale čo sme si vždy mysleli: želali: snívali: tušili: to čo môže zaplniť šialenú trhlinu medzi svetom a nami: vedie nás k najkrajnejšej hranici: k bodu, kde sa myšlienka transformuje do formy & kde sú city tak ukryté že evokujú nič... – Mila Haugová, úryvok z novej básnickej zbierky Srna pozerajúca na Polárku

Narodila sa 31. októbra 1953 v Štiavniku pri Bytči. Pochádza z dvanástich detí. Po maturite na gymnáziu v Bytči a po štúdiu na Strednej zdravotníckej škole v Banskej Bystrici pracovala od roku 1975 ako zdravotná sestra v Národnom ústave tuberkulózy a respiračných chorôb v Bratislave – Podunajských Biskupiciach známej tiež ako nemocnica s poliklinikou Milosrdných sestier Svätého kríža a aj Geriatrická