Záverečný diel 12-dielnej experimentálnej série, ktorá vychádzala vo vydavateľstve Drewo a Srd od roku 2014 do roku 2021. Majster nepísania radikálne prehodnocuje ustálené predstavy o tom, čo je to kniha a literatúra. Nepísanie vníma ako fenomén magického myslenia. Svojej experimentálnej sérii dal autor názov Magická séria. Každá z dvanástich kníh je kompatibilná so znamením Zverokruhu, v tomto poradí:

Výpravná publikácia fotografií Karola Kállaya o bájnom slovenskom končiari Kriváň s pôsobivým textom básne Smrť Kriváňa od P. O. Hviezdoslava. Báseň Smrť Kriváňa (1906) síce nepatrí medzi Hviezdoslavove najznámejšie diela, je však vrúcnym vyznaním Tatrám, horstvu, ktoré naňho mocne zapôsobilo pri častých cestách z rodnej Oravy do Prešova, kde študoval advokátstvo. Čaro tatranskej prírody si tento veľký

Autor diela Jozef Zavarský (pseudonym Teofil Klas) je renomovaný slovenský básnik, tvorca prevažne duchovnej poézie. Má na konte vyše dvadsiatky knižne vydaných diel vlastnej i prekladovej tvorby, z toho za ostatných päť rokov štyri nové knihy poézie a jeden preklad románu. Vrcholnými jeho prácami sú poémy Hlas kňaza Gorazda (1999) a Grálová sonáta (2010), ktoré našli spoločensko-kultúrny i mediálny

Zbierka básní KÚSOK OD NEBA je druhá zbierka poetky Henny Fiebigovej-Sivákovej, ktorá vyšla vo vydavateľstve LÚČ. (Prvá zbierka má názov VŠADE ŤA VIDÍM.) Autorkine básne boli písané srdcom, preto ich je potrebné aj takto čítať a možno ukážu cestu a smer v niektorých momentoch života aj Vám.

Zbierka príspevkov, ktoré boli zverejnené v online časopise Abdon za obdobie prvých piatich rokov - september 2012 až júl/august 2017. Ide o príspevky vytvorené na tému mesiaca. Výber obsahuje pestrú škálu tém i štýlov písania. Povinná jazda pre každého starého i nového abdoňáka.

Dva básnické hlasy prehovorili jedným hlasom. Dva hlasy sa zliali do jedného, dve srdcia sa naladili na rovnaký tón a začali biť súčasne. Blanka Poliaková a Goran Lenčo. Skúsená poetka a mladý básnik sa chcú s čitateľom podeliť o tajomstvo pravého priateľstva, ktorému sa neodváži postaviť ani vekový rozdiel, ba nedokáže mu vzdorovať ani sám čas. Je jeseň naozaj predzvesť konca? Nie, pokiaľ vlastnite

Najevidentnejším posunom v poézii, ktorá sa konfrontovala nielen s vývojom osobnostného zrenia autora, so skúsenosťami vo vzťahu so svetom, ale aj s literárnou tradíciou, resp. fascináciou možnými interpretáciami sveta, je v novej Chmelovej zbierke istý odklon od poetiky paradoxu, koincidencie; dá sa povedať, že akoby na jej úkor narástla nostalgia, došlo k prehĺbeniu emocionálnych polôh, aké sa podistým

Daniel Hevier má za sebou obdivuhodnú, vyše štyridsaťročnú spisovateľskú kariéru s vyše sto knižkami pre deti aj dospelých, pred sebou viacero rozpísaných diel a množstvo plánov do budúcnosti. Napriek bohatým literárnym aktivitám sa obzrel späť na svoju básnickú tvorbu a pripravil z nej výber „best of Hevier“. Kniha svojím moderným vzhľadom a stále aktuálnou básnickou výpoveďou má ambície osloviť nielen

Aj na básnika, ba na celú generáciu spisovateľov sa časom zabudne, ak ich nikto nepripomína. Zabudnutou mala zostať aj silná básnická generácia, pre ktorú bola lojalita ku komunistickému režimu povinným vízom pri vstupe do literatúry. A predsa akoby inkriminovaná doba bola živnejšou pôdou pre poéziu ako náš pragmatický dnešok. Dobrej poézii čas neublíži, naopak,dáva jej hlbší zmysel. A práve o tom

Uplynulo vyše sedemdesiat rokov od doby, keď vyšli dve zbierky poézie pod pseudonymom Ria Valé. Kto mohol vedieť, že autorkou píšucou pod pseudonymom Ria Valé nebol Rudolf Dilong, ale žena, mladá a zaľúbená, no pre svoj židovský pôvod skrytá za Dilonga? Navyše, táto žena, Valéria Reiszová, nebola iba Dilongovou žiačkou básnického umenia, ale aj jeho partnerkou, ktorá mu v roku 1942 porodila dcéru.

V zbierke básní Leto v kolíske jabloní od Blanky Poliakovej nájde čitateľ obdiv poetky ku každoročne ožívajúcej, obnovujúcej sa prírode, lásku k blízkym, radosť zo života, mier duše, vzácnu vyrovnanosť s ľudským údelom. „Jej básne sú trvalky nepodliehajúce móde, s takými znakmi rýdzej lyriky ako úprimnosť, citovosť, vrúcnosť. Poetka však vo všetkom zachováva mieru, nebúcha do činelov, nekvíli falošnou

Žena je most. Vždy vedie odnikiaľ niekam, z pravej hemisféry mozgu do ľavej komory srdca. Zlatá brána, slnko páli a trochu sa motám, strácaš sa v hmle a predsa kráčam. Valím sa v rieke nápadov a z diaľky dúfam, že narazím do teba, pilier.

Básne debutu Igora Tyšša Alba sa vyznačujú vycibreným zmyslom pre lyrickú skratku a slovnú hru. Tyšš dokáže bežné situácie, v ktorých sa ocitá mladý človek, vyjadriť neošúchanými obrazmi, v ktorých sa občas mihne iskra humoru či gnóma ako z pera zrelého básnika. Verše knihy, ktorá vyšla v spolupráci a s podporou Stredoeurópskej nadácie, dopĺňajú originálne ilustrácie Martina Šišku.

V poetickej tvorbe Miroslavy Dudkovej (1979) cítiť jemný a citový aspekt. Poetka často ťažisko sústreďuje na obraz, ktorý druhotne vytvára pocit, inokedy autorka buduje priamo na pocitoch. Rada pracuje aj s náladami. Veľký priestor dáva všedným náladám dňa, niekedy reflexívnym, inokedy upozorňuje, že sú len povrchom, ktorý má svoje hĺbky. Spomeňme aj básne, ktoré sú príbehmi: často vedú od smútku,

Pevné hviezdy sú súborom básnických alegórií, v ktorých sa subjekt spytuje na možný prienik existencie so svetom, ale ten napriek svojej kráse nikdy nebol dokonalý. Z tohto deficitu sa rodí túžba po transcendencii duše, smäd hovoriaci o archetypoch hľadajúceho (muža) jazykom symbolov. Ide o druhú, prelomovú zbierku autora, v ktorej poetiku civilného verša nahrádzajú nadčasové reflexie.

Zbierka básní Modlitbička je v poradí autorovou ôsmou samostatnou knižkou poézie. Kniha obsahuje 33 básní, nanajvýš súčasných, živých, angažovaných... Sú to básne protivojnové, básne angažované v mene mieru, nádeje a viery, že tento svet nevykoná dáku hlúposť, ktorá by znamenala skrat a ničotu... Jednoducho je to zbierka zamýšľajúca sa nad súčasným stavom sveta, protestuje proti vojnovému besneniu,

Alena Kanásová, na pohľad krehká, vnútorne meditatívna, uvažujúca o sebe a svete – naliehavo, originálne aj poučne. To sa odráža aj v jej poézii, lebo akokoľvek je jej tvorba „iná“, je to poézia. Ale videnie krehkej autorky je ostré a odhaľujúce ako skalpel. A núti čitateľa rozmýšľať, znepokojuje.

Dve zbierky, ktoré tvoria základ modernej slovenskej poézie, a výber z veršov, ktoré im predchádzali.

Erik Jakub Groch je výrazný predstaviteľ slovenskej ponovembrovej lyriky; na prelome milénií invenčne ovplyvnil najmä formovanie modernej spirituálnej výpovede. Jeho zbierka Druhá naivita. Zobrané a nové básne a príbehy (2005) bola v ankete PLAV-u (Platforma pre literatúru a výskum) Tri desaťročia slovenskej literatúry (1989 - 2019) vyhodnotená ako jedno z kľúčových diel tohto obdobia. Neprvoplánovo

Štefan Kuzma sa každou novou básnickou zbierkou udomácňuje v slovenskej poézii ako jej výrazný, originálny hlas. Dokazuje to aj štvrtou knihou veršov. K čitateľovi sa dostávajú myšlienkovo a tvarovo vyvážené posolstvá v básňach, ktorých nápadná autenticita pramení v intenzívnom prežívaní podnetov z vonkajšieho a vnútorného sveta. Autorova zmyslová skúsenosť, literárny talent a remeselná zručnosť sa