Ide o zbierku nepopísaných textov, ktoré nikdy neboli zhudobnené. Ku každej básni je ilustrácia ktorá dáva iný pohľad na danú myšlienku. Autor túto knihu nazval malou zbierkou básní.

Básnická zbierka Posledný valčík pre Maleu prináša koktail nielen z básnickej tvorby spisovateľa, rozhlasového redaktora, textára a publicistu MarošaM. Bančeja (*4. september 1960 Michalovce - † 17. júl 2019 Bratislava). Svoju všestrannosť dokázal autor vo viacerých básnických zbierkach a mieru talentu, ktorou obohacoval svojich čitateľov, ukážu jeho básne. Svoj vzťah k nemu ako ku človeku zas najlepšie

Zbierka je poéziou uchopený a navždy zvečnený život. Básnik dozrel. Akoby sa už viac nechcel prihovárať poéziou, akoby to bola márnosť alebo odkaz budúcim. Alebo testament.

Autor diela Jozef Zavarský (pseudonym Teofil Klas) je renomovaný slovenský básnik, tvorca prevažne duchovnej poézie. Má na konte vyše dvadsiatky knižne vydaných diel vlastnej i prekladovej tvorby, z toho za ostatných päť rokov štyri nové knihy poézie a jeden preklad románu. Vrcholnými jeho prácami sú poémy Hlas kňaza Gorazda (1999) a Grálová sonáta (2010), ktoré našli spoločensko-kultúrny i mediálny

Básnická zbierka Výsledok: Bez riešenia predstavuje prierez doterajšou tvorbou, ktorá sa rozvíjala od autorkinej mladosti až po súčasnosť. Aj keď sa básne neodvolávajú na konkrétne časopriestorové súradnice, nejde o putovanie po neznámych miestach v neznámom čase. Naopak, vyjadrujú pohľad na bežné udalosti, rekapitulujú to, čo je v nich dôležité pre človeka, ktorý sa často ocitá v slepej uličke pre

Zbierka básní KÚSOK OD NEBA je druhá zbierka poetky Henny Fiebigovej-Sivákovej, ktorá vyšla vo vydavateľstve LÚČ. (Prvá zbierka má názov VŠADE ŤA VIDÍM.) Autorkine básne boli písané srdcom, preto ich je potrebné aj takto čítať a možno ukážu cestu a smer v niektorých momentoch života aj Vám.

Poetka Jana Chorvátová (autorka zbierok Príťažlivosť zemská – príťažlivosť ženská, 1999, Pečatenie chvíle, 2001, Slováci poslovia slova, 2007) prichádza pri príležitosti životného jubilea v novej básnickej zbierke s veršami, ktoré zaujmú citovosťou, ľudskosťou a ženskosťou. Poetickým médiom básní je láska vo všetkých jej podobách. V jej stvárnení predstavuje tento filozoficko-ontologický aspekt východisko

Knižka plná názorov na dnešný svet ktorá obsahuje radosť aj smútok.

Druhá básnická zbierka lekára Vlada Šimka obsahuje výber básní z posledných rokov. Autor emigroval v roku 1968 do USA a od roku 1989 žije sčasti v New Yorku a sčasti v Bratislave. Stále cestuje po svete a aj jeho básne sú postrehmi z týchto ciest po svete, ale i zo Slovenska či USA. Zbierka je rozdelená je do dvoch častí Haiku a Reminiscencie. Knihu ilustroval autorov stály knižný partner výtvarník

Tretia zbierka poézie, ktorá je prirodzeným pokračovaním osobnej lyriky autorky z predchádzajúcich zbierok. Jej básne sú poznačené novým osobnostným i poetickým zrením. Ich metafora je oproti predchádzajúcim otvorenejšia, čo dáva predpoklad na ešte hlbší čitateľský prenik do sveta, v ktorom si aj naďalej kladie nástojčivé, nepokojné, v náznakoch i filozofické otázky súvisiace so svojou ľudskou existenciou,

Etela Farkašová, laureátka ceny Anasoft litera 2018 za prozaické dielo Scenár, patrí k vynikajúcim autorkám v celom spektre svojej tvorby. Každá jej kniha je výrazom hlbokej koncentrácie na zvolené témy. V jej textoch cítiť pevné filozofické a vzdelanostné zázemie, ale i silu imaginácie a ľudského citu. V týchto súradniciach prichádza aj s novou zbierkou básní S predtuchou svetliny (v názve je odkaz

Metafyzická domácnosť I je v poradí piatou zbierkou medzinárodne etablovaného básnika Martina Solotruka, kde autor pracuje s objektmi bežného používania (sporák, kľučka, vešiak, či zrkadlo), prostredníctvom ktorých komunikuje s čitateľom a objekty komunikujú s tými, ktorí sú v domácnosti a zároveň prostredníctvom nich komunikujú aj zúčastnení medzi sebou v metafyzickej domácnosti. Všetci sme súčasťou

Aj na básnika, ba na celú generáciu spisovateľov sa časom zabudne, ak ich nikto nepripomína. Zabudnutou mala zostať aj silná básnická generácia, pre ktorú bola lojalita ku komunistickému režimu povinným vízom pri vstupe do literatúry. A predsa akoby inkriminovaná doba bola živnejšou pôdou pre poéziu ako náš pragmatický dnešok. Dobrej poézii čas neublíži, naopak,dáva jej hlbší zmysel. A práve o tom

Kniha slovenského básnika, prozaika, esejistu zo Srbska, Jána Labátha (nar. 1926 v Báčskom Petrovci), pozostáva z dlhšieho prozaického útvaru Diaľky, zo štyroch poviedok a viacerých ukážok z básnickej tvorby, pričom zbierku zostavil jeho srbský kolega Víťazoslav Hronec do edície Slovenský svet. Labáthova novela Diaľky je zaujímavou sondou do minulosti hlavného hrdinu Jana, jeho otca a starého otca.

Po vydaní titulu \"Človek v reči\" autor pokračuje v sprístupnení svojich denníkových zápiskov z obdobia rokov 1974-1983. \".....Poslaním knižky, ktorú predkladám čitateľovi, je práve zabrániť, aby s odchodom jedného lingvistu a prekladateľa nestratili sa nenávratne aj jeho príležitostné poznámky, pozorovania, výpisky, nápady, úvahy, tušenia pravdy i poblúdenia...

Kniha aforisticky ladených básní aj pre ľudí, ktorí poéziu nemusia. Je to spojenie prózy s poéziou. Vystihuje to nový výraz proézia. Je ručne písaná s farebnými ilustráciami autora. Slová sú doprevádzané obrázkami s vtipným popisom. Je to rarita, literárne občerstvenie aj pre menej častých čitateľov kníh. Autor je laureát Chalupkovho Brezna, držiteľ Zlatého pásma za básnickú, prozaickú a aj výtvarnú

Kniha V mém lese je druhou samostatnou básnickou zbierkou autorky a je rozdelená do 3 častí. Prvá časť zbierky, nazvaná Po kvapkách, obsahuje slovensky písané básne, ktoré sa objavili i v jej prvej zbierke, prešli však drobnou úpravou. Venuje sa v nej prevažne láske a prírode. V druhej časti V mém lese, podľa ktorej je kniha pomenovaná, sú básne staršieho dáta. Tretia časť Pro tebe obsahuje básne najnovšie.

Pamätáte Majku Bednárik Tarabovú? Jej skvelé lyrické básne... Keď som mal prednášku v Hlohovci, v Kine Úsmev, čítala so mnou na pódiu básne... A potom dostala cievnu mozgovú príhodu. Príbeh, akých sa denne odohráva niekoľko. Ako spisovateľku ju však ochorenie poznačilo zásadným spôsobom: Stratila schopnosť tvoriť. Z večera do rána sa stala mlčiacou poetkou, odvtedy už nenapísala ani jednu báseň. Jej

Dianišková v novej zbierke v ozvláštňujúcich stratégiách znevýznamňuje druhovo ľudské. Je záznamom hlasu prírody, človek je provokujúco vyzátvorkovaný. Táto neprítomnosť človeka naznačuje jeho historické zlyhávanie. Na scénu s apokalyptickými freskami vstupuje príroda vo všemožných podobách. Ide o vonkajškovo mierne bizarnú morfológiu. Bytie vedomia je odrazu celkom iné. Duch, jeho hlas, ktorý opustil

Alena Kanásová, na pohľad krehká, vnútorne meditatívna, uvažujúca o sebe a svete – naliehavo, originálne aj poučne. To sa odráža aj v jej poézii, lebo akokoľvek je jej tvorba „iná“, je to poézia. Ale videnie krehkej autorky je ostré a odhaľujúce ako skalpel. A núti čitateľa rozmýšľať, znepokojuje.