Született vesztesek, naiv, nyeretlen kétévesek, a dolgok pozitív oldalát látni képtelen hősök bolyongnak a Nyeretlen egyszerre ismerős és idegen tereiben. A kukák tele vannak nyeretlen szelvényekkel. Vajon környezetünk csinál belőlünk lúzert, vagy mi tesszük élhetetlenné környezetünket? Van-e jogunk mást hibáztatni fiaskóinkért, és van-e jogunk nem kihasználni a lehetőségeinket? Miért elég valakinek

Autor diela Jozef Zavarský (pseudonym Teofil Klas) je renomovaný slovenský básnik, tvorca prevažne duchovnej poézie. Má na konte vyše dvadsiatky knižne vydaných diel vlastnej i prekladovej tvorby, z toho za ostatných päť rokov štyri nové knihy poézie a jeden preklad románu. Vrcholnými jeho prácami sú poémy Hlas kňaza Gorazda (1999) a Grálová sonáta (2010), ktoré našli spoločensko-kultúrny i mediálny

Autor sa od roku 1998 venuje nepísaniu.

Si palác, kde chcem byť doma. Si ruža, čo krásne vonia nad fialkou tvojho lona. Júlia, stoj večne o mňa! Vyjde slnko tvojich očí spopod uhlia na obočí, zasvietiš mi ním aj v noci, si nádej, čo má ma v moci. Podobne ako to slnko z Júliiných očí vychádza vo vydavateľstve Perfekt aj tvorba vynikajúceho básnika a Shakespearovho súčasníka Balassiho Bálinta - Valentína Balašu (1554 - 1594). Rodák zo Zvolenského

Štvrtý zväzok edície je venovaný zaujímavému experimentu autorky, známej skôr prozaickými a odbornými textami. Jej poézia má filozofickú zrelosť a formálnu ľahkosť. Je príťažlivá v mnohých aspektoch – citlivý a presný výber slov poteší ucho a ulahodí duši, čitateľ má možnosť vlastného domyslenia naznačenej témy, jemná stavba nesie vážne významy. Komorná interpretácia v podaní Jany Oľhovej rozširuje

Undergroundový happening, venovaný legende slovenskej nekonvenčnej poézie, Milanovi Adamčiakovi. Kniha je koncipovaná ako grafická partitúra. Je spievateľná aj hrateľná. Vizuálnu hudbu predvádza a diriguje sám autor. Fotografie, ktoré obleteli facebook, sa zlietli do tejto knihy, aby definitívne spojili horné s dolným.

Stanislav Háber v zbierke poézie Administrátor hry len miluje vás už po niekoľkých stranách sprevádza desiatkami motívov, mozaikovou symbolikou a navonok rozbitým svetom, celý čas ale v skutočnosti zostávate stáť na jednom mieste - mieste miest -, z ktorého sa vylievajú, ale do ktorého sa aj vlievajú všetky poetické obrazy a obrázky autora. A navonok rozhádzané motívy padajú (a sem-tam aj zapadajú)

Básnický debut mladej autorky

Pevné hviezdy sú súborom básnických alegórií, v ktorých sa subjekt spytuje na možný prienik existencie so svetom, ale ten napriek svojej kráse nikdy nebol dokonalý. Z tohto deficitu sa rodí túžba po transcendencii duše, smäd hovoriaci o archetypoch hľadajúceho (muža) jazykom symbolov. Ide o druhú, prelomovú zbierku autora, v ktorej poetiku civilného verša nahrádzajú nadčasové reflexie.

Zbierka lyrickej poézie s erotickým nábojom, smútkom aj ironickým nadhľadom zhmotňuje hľadanie trvalých hodnôt uprostred pominuteľnosti, bezmocnosť nenaplnených želaní i trúfalosť prometeovskej vzbury voči neúprosnému behu času. Ďasná má odkryté, / korene prehnité, / zlatú korunku mu dali. / Ďalší rok v depozitári / so značkou vlani / je už zasadrovaný / v chrupe večnosti..

„Na začiatku bola poézia. Každý deň som napísal jednu báseň. Krátku alebo dlhú. Vetu alebo iba slovo. Nemal som jasný koncept. Stovky básni som potom preriedil a výsledkom je ROK. Je to spoločné dielo v tom najčistejšom zmysle slova. So špecifickým formátom aj hlasmi. Úprimná rarita, ktorá vznikla z potreby vzniknúť.“ Robert Pospiš Titul vychádza v limitovanom náklade v knižnom formáte. Vo vnútri knihy

Mirka bola dievča plné plánov a ideálov. Vo veku 14 rokov ju však postretla choroba. Osteosarkom znela krutá diagnóza, ktorá jej v sekunde zmenila život. Nastali bezsenné noci plné bolesti tela i duše. V knihe sú myšlienky a úvahy dospievajúcej slečny, ktorá bola duševne na úrovni dospelého človeka. Svoje pocity vyjadrovala v básňach a úvahách o živote, o tom čo cítila. V jednom zo svojich odkazov

Ivan Čičmanec sa svojou štvrtou knihou na slovenskom knižnom trhu konečne predstavuje aj ako básnik. Jeho FIALOVÁ HUDBA je podľa jeho slov \"básnická zbierka o vnútorných traumách moderného človeka, o erotických túžbach a absurditách všedného dňa\". Aj literárny kritik Igor Hochel, ktorý ku knihe napísal doslov, vyzdvihol vnútornú dimenziu Čičmancovej poézie: \"Jeho báseň preniká pod kožu človeka súčasnej

Zbierka básní je autorkiným debutom a obsahuje tvorbu, ktorá vznikala od čias gymnaziálneho štúdia po súčasnosť. Autobiografické verše sú odrazom vnútorného sveta mladej ženy, ktorá siaha po témach zmyslu ľudského života, lásky, motivácie a dáva nazrieť do sveta svojej fantázie. Výber básní z tejto zbierky získal ocenenie v súťaži autorov Literárna Ilava 2012 – druhé miesto v kategórii poézia. Maja

Najnovšia zbierka Igora Hochela (má ich za sebou štyri) je veľkým prínosom do jeho literárneho myslenia, a teda i prínosom pre čitateľa. Hochel si zachováva lyrický tón, i racionálnu myšlienku, ale jeho posolstvo je na-liehavejšie, tematicky rozľahlejšie. Autorovi nejde iba o reflektovanie osobnej situácie, ale situácie ľudského rodu. Mal by ho skúsiť čítať i ten, kto dosiaľ poéziu ob-chádzal, a to

Ďalšia zbierka, ktorú autor venoval \"všetkým svojim láskam.\"

Kristína už roky nemá dobrú náladu. Nič si z toho nerobí. Iba ju to zabíja. Dala si darček. Grécko. Pôjde k moru. Sama. Konečne sama... Je to jej veľké víťazstvo. A ešte čosi. Kristína má alergiu na slnko. Muž je dobyvateľ, žena citadela. Muž koná, žena prosto je. Ak muž a žena hovoria o tom istom, nikdy nehovoria o tom istom. Vraj. Odborníci na autorské písanie odporúčajú písať o tom, čo je človeku

Sťahovavé srdce prináša výber zo zbierok Zelený večer, Neodkladne, Kôň na sídlisku, Plné dni, Pod jedovatým stromom a Soprán dažďových kvapiek, básne ktoré vznikli na základe starších náčrtov, a novú zbierku Nádhera zmesi.

“Nepredpokladám, že by som ešte vydal nejaké básne, a túto zbierku pokladám za svoj závet,” hovorí o svojej najnovšej knihe Milan Rúfus. Presne, prosto, a pritom so svojráznou filozofickou hĺbkou a poetickou podmanivosťou v nej zobrazuje javy i súvzťažnosti s dobami minulými, obavy o budúcnosť a nádherné splývanie času a večnosti.

Básnická sbírka Hodina mezi psem a vlkem pochází z tvorby 60. let, stejně jako Smuténka či Metličky. Po vydání těchto děl byl básník zahnán do politického ústraní. Za své dílo byl oceněn až po roce 1989. Najděte dva kusy dřeva/ a zkuste tlouci polínkem o polínko./ Tak jsem to dělal doma, / když jsem vyklepával hodinu mezi psem a vlkem./ Musíte klepat do rytmu./ Musíte vyšívat tím dřevem./ Snad se vám