Výpravná publikácia fotografií Karola Kállaya o bájnom slovenskom končiari Kriváň s pôsobivým textom básne Smrť Kriváňa od P. O. Hviezdoslava. Báseň Smrť Kriváňa (1906) síce nepatrí medzi Hviezdoslavove najznámejšie diela, je však vrúcnym vyznaním Tatrám, horstvu, ktoré naňho mocne zapôsobilo pri častých cestách z rodnej Oravy do Prešova, kde študoval advokátstvo. Čaro tatranskej prírody si tento veľký

Peter Šulej (1967) je autorom dvoch básnických trilógií, Porno (1994), Kult (1996), Pop (1998) v jednom zväzku pod názvom Prvá trilógia (2010), a Návrat veľkého romantika (2001), Archetypálne leto (2003) a Koniec modrého obdobia (2008) tzv. Modrá trilógia. Napísal aj románovú trilógiu, ktorú tvoria diela: História (2009), Spolu (2016) a Fytopaleontológia (2019). Je spoluautorom textových projektov

Vladimír Majakovskij nebol básnikom lyrických sentimentalít a banálností, no tým menej básnikom, posluhujúcim cudzej, neprežutej fráze, básnikom falošnej a permanentnej oslavnosti. Z celého srdca miloval revolúciu, jej horúci dych a prostú hrdinskosť skutkov, jej nadšených bojovníkov v šedivých otrhaných plášťoch, ale s hlavou plnou predstáv o kráse budúceho mierového života, jej neúnavných, premrznutých

Básnik Benjamín Škreko je známy najmä staršej generácii vďaka tomu, že často uverejňoval svoju tvorbu v satirickom časopise Roháč. Jeho láskavý a nezameniteľný humor sa tak stal súčasťou mnohých rodín a domácností. Humoristické prvky v jeho tvorbe prezrádzajú, že je to človek s optimistickým prístupom ku všetkému, čím sa stretáva. Táto črta sa nachádza aj v jeho najnovšej zbierke básni Kam z kanape.

Známa slovenská poetka Blanka Poliaková znova a znova pátra po podstate lásky vo všetkých jej podobách. V zbierke básní Viem, kde sídli láska, ktorá práve uzrela svetlo sveta, sa láska skrýva doslova v každom slove. Autorka ju usilovne hľadá a nachádza vo všetkom živom, vo všetkom túžiacom, milovanom a milujúcom, lebo Pre ňu / Nie je / Privčas / Pre ňu nie je / Neskoro / Kedykoľvek príde...

Druhá básnická zbierka autora Jána Badáňa (1967), prináša výber z básní, ktoré neboli doteraz publikované.

Poézia

Tisíc podôb ženy je vyjadrením cesty k ženstvu a sebaprijatiu. Túto knihu písala žena. Nie iná ako vy. Občas rozbúrená ako oceán, inokedy pokojná, ponorená v tichu vlastnej pokory. Písala ju preto, aby opäť priniesla svetu tisíc podôb ženy, v ktorých je bez ohľadu na náladu, stav, výzor či predstavy spoločnosti jednoducho krásna, výnimočná a lásky hodná. Žena, ktorej sa dostane do rúk, nájde samu seba

V zbierke básní Leto v kolíske jabloní od Blanky Poliakovej nájde čitateľ obdiv poetky ku každoročne ožívajúcej, obnovujúcej sa prírode, lásku k blízkym, radosť zo života, mier duše, vzácnu vyrovnanosť s ľudským údelom. „Jej básne sú trvalky nepodliehajúce móde, s takými znakmi rýdzej lyriky ako úprimnosť, citovosť, vrúcnosť. Poetka však vo všetkom zachováva mieru, nebúcha do činelov, nekvíli falošnou

Joe Palaščák (1984). Vydal básnickú zbierku Teloi (2008), za ktorú získal prémiu Ceny Ivana Krasku. Žije v Košiciach.

Nová zbierka básní Márie Demitrovej je plná pôsobivých intímnych výpovedí mladej ženy, ktorá sa snaží vyrovnať so stratou milovaného človeka, a zároveň ženy-matky, ktorá hľadá spôsob, ako s pomocou rodiny a priateľov začať vnímať okolitý svet, a najmä znova začať žiť.

Ivan Čičmanec sa svojou štvrtou knihou na slovenskom knižnom trhu konečne predstavuje aj ako básnik. Jeho FIALOVÁ HUDBA je podľa jeho slov \"básnická zbierka o vnútorných traumách moderného človeka, o erotických túžbach a absurditách všedného dňa\". Aj literárny kritik Igor Hochel, ktorý ku knihe napísal doslov, vyzdvihol vnútornú dimenziu Čičmancovej poézie: \"Jeho báseň preniká pod kožu človeka súčasnej

Zbierka básní je autorkiným debutom a obsahuje tvorbu, ktorá vznikala od čias gymnaziálneho štúdia po súčasnosť. Autobiografické verše sú odrazom vnútorného sveta mladej ženy, ktorá siaha po témach zmyslu ľudského života, lásky, motivácie a dáva nazrieť do sveta svojej fantázie. Výber básní z tejto zbierky získal ocenenie v súťaži autorov Literárna Ilava 2012 – druhé miesto v kategórii poézia. Maja

Zbierka Popamäti má bilančný charakter. Marián Reisel (nar. 1951) sa ňou pripomína po dvoch zbierkach: Odpoveď (1986) a Po pýtaní (1995) v kontexte životného jubilea. Venovanie deťom určuje základný tón – sumuje prežité, vnútorne vybojované a hodnotovo vyčírené – s nádejou, že stopa ľudskej bytosti z konkrétneho historického času zostane, jej hlas bude rezonovať aj v čase individuálneho nebytia. Zbierka

Básnická zbierka Jána Gavuru Pálenie včiel (2001) vyšla prvý raz pred dvadsiatimi rokmi ako nenápadné poetické sondovanie biblickej, homérskej a anglofónnej tradície, ktoré dopĺňa konkrétnejšia inšpirácia slovenskou poéziou. Vydanie po dvoch desaťročiach v edícii knižných návratov rewind sa stáva skúškou času, v ktorej sa predstava večného plynutia podrobuje otázke, či možno poeticky opakovane vstupovať

Grochova rozpoznateľná, jedinečná a neopakovateľná poetika v tomto básnickom diptychu sprítomňuje umelecky originálne plnosť prežívaného ľúbostného citu, aj napriek (alebo vďaka) prežitej trpkosti jeho nenaplnenia. Grochov lyrický subjekt však prekonáva akúkoľvek individuálnu osudovosť nástojčivým hľadaním zmyslu v tom, čo je za hranicami času a reči. Nie je podstatné to, či je Grochova básnická mytológia

Sbírka Liana času česko - slovenské básnířky Diany Nguyen představuje první samostatné knižní vystoupení této pozoruhodné autorky v Čechách. (Debutovala v roce 1994 společnou sbírkou s Jiřím Veselským „Nezaručené pověsti — Čiary života” a o pět let později vydala na Slovensku sbírku Rozkrýdlenie.) Liany času jsou jakýmsi básnickým deníkem, ovšem pouze potud, že se všechny básně jmenují den. Nejde o

Výber ľúbostných básní od súčasných slovenských básnikov. Sú v ňom vyznania už nežijúcich velikánov našej literatúry i básnikov zatiaľ menej známych. Inak sa pozerá na lásku ironicko-vášnivý Vojtech Mihálik, inak satirik Tomáš Janovic, inak sklamaný Ivan Kolenič... Rovnako rozmanito však píšu o láske i ženy: Magda Baloghová, Mila Haugová, Dana Podradská.

Dve zbierky, ktoré tvoria základ modernej slovenskej poézie, a výber z veršov, ktoré im predchádzali.

Erik Jakub Groch je výrazný predstaviteľ slovenskej ponovembrovej lyriky; na prelome milénií invenčne ovplyvnil najmä formovanie modernej spirituálnej výpovede. Jeho zbierka Druhá naivita. Zobrané a nové básne a príbehy (2005) bola v ankete PLAV-u (Platforma pre literatúru a výskum) Tri desaťročia slovenskej literatúry (1989 - 2019) vyhodnotená ako jedno z kľúčových diel tohto obdobia. Neprvoplánovo