Autor svojej zbierke náboženských básni dal názov Svetlo do tmy. Motivovali ho k tomu Ježišove slová. Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života. Jn 8, 12. A práve tu, v týchto Kristových slovách nachádza ten najvzácnejší a najpresnejší terčík nasmerovania zmyslu celého pozemského života. Pritom hovorí, že nič iné, nič krajšie a výstižnejšie ho ani nemohlo

Žena v poézii Evy Luky je iracionálna, raz vyčkávajúca, pasívna, a inokedy spod kontroly sa vymaňujúca bytosť. Opúšťa odcudzený, nespoľahlivý, civilizovaný svet, v ktorom sa ľudské stalo neľudským. Preniká do magického a podmanivého univerza snov, vízií a preludov. V neraz bizarnom príbehu osobnej mytológie sa ako záchrana črtá návrat alebo zostup do zrozumiteľnejšieho sveta zvierat a rastlín. Cez

Autorka sa venuje tvorbe situačno akčnej a insitnej poézie, ktorú jej diktuje poézia i próza každodenného života. Mária Streicherová. Detstvo a vyše 30 rokov života prežila v Bojniciach. Pracovala v sfére kultúry, reklamy a public realtions. Popri tvorivej práci v zamestnaní sa v minulosti venovala aj vlastnej výtvarnej tvorbe. V súčasnosti poskytuje poradenské služby ako SZČO. Okrem svojho profesného

Picassovo pokušenie je básnickou zbierkou Toronta Naru. Básne sú oslavou ženskej krásy a dokonalosti. Nechýbajú prirovnania, odkazy na historické súvislosti (napr. báseň Sedmoro pier a koniec Kasandry), odkazy na bájne postavy (napr. S morskou pannou) či odkazy na velikánov umenia (napr. Picasso). Básne sa budú páčiť nielen ženám, ktoré pocítia nehu pri básnické oslave ženskej krásy a dokonalosti,

V knižke Verš na notovej osnove predkladá poetka Blanka Poliaková milovníkom poézie verše, ktoré vznikli z očarenia piesňami, poéziou a osobnosťou Leonarda Cohena, kanadského básnika, pesničkára a maliara. \"Mnohí si piesne Leonarda Cohena pohmkávajú. Patrím k nim. Pokúsila som sa cez slovo nazrieť do duše tejto mimoriadne zaujímavej osobností,“ povedala autorka.

Mierne uletená edícia Flexibuk je zameraná na kreativitu a vzájomnú konfrontáciu umelcov. Zaujali nás ľudia, ktorí sa spoliehajú na vlastnú intuíciu a vyhýbajú sa cieľovým páskam: tentokrát básnik Martin Vlado a skupina 9 fotografov pod vedením Leny Jakubčákovej. Nič viac, ani menej: iba ďalší Flexibuk v mierke 1:9.

Slnečná sonáta je po Balade purpurovej ruže (2008) a Listových tajomstvách (2012) ďalšou zbierkou básní skromnej Banskoštiavničanky, rodáčky z Kráľovej Lehoty. Svojím dielom sa plne etablovala v slovenskej poézii ako autorka, ktorá má čo čitateľovi povedať a má čo dať, aby bol jeho svet slnečnejší, krehkejší a láskavejší. V kompozičnom oblúku zbierky tak zhrnula práve v poslednej básni všetko, na čom

Texty básnickej zbierky Jána Feketeho (najmä prvých dvoch častí Nervy a Kozmologikum) sú plné ozvien a alúzií, zaznievajú v nich obzvlášť intenzívne ozveny poetík 60-tych rokov minulého storočia, apely sú však dnešné, naliehavé. Nie je to „kritika spoločnosti“ a jej pomerov, Feketeho vzbura nie je v podstate ani vzburou, je výstražne vztýčeným prstom. Básnik s vyše polstoročnou literárnou praxou si

„Tuším, že by som sem mal napísať niečo múdre, niečo, čo vám zmení život, alebo vám ho aspoň pomôže inak vnímať, ale to ste na zlej adrese. Nie som Budha, dalajláma ani Majk Spirit. A vôbec, čo by ste chceli od devätnásťročného youtubera...“ Zbierka básní známeho vlogera Expl0iteda vám umožní nahliadnuť do jeho hlavy.

Útla kniha veršov vychádza s vlastnými ilustráciami autora básnickej zbierky Gregora Nadzama.

Básne, v ktorých je oveľa viac bielej ako čiernej. Písané vo chvíľach, keď „začínaš rozoznávať... presný počet stebiel trávy na horizonte“. S uchom priloženým „k vlastnému horiacemu srdcu“. Básnický debut autorky (1976), pre ktorú byť súčasná, znamená hlavne byť prítomná.

Zbierka lyrickej poézie s erotickým nábojom, smútkom aj ironickým nadhľadom zhmotňuje hľadanie trvalých hodnôt uprostred pominuteľnosti, bezmocnosť nenaplnených želaní i trúfalosť prometeovskej vzbury voči neúprosnému behu času. Ďasná má odkryté, / korene prehnité, / zlatú korunku mu dali. / Ďalší rok v depozitári / so značkou vlani / je už zasadrovaný / v chrupe večnosti..

Nová zbierka básní Márie Demitrovej je plná pôsobivých intímnych výpovedí mladej ženy, ktorá sa snaží vyrovnať so stratou milovaného človeka, a zároveň ženy-matky, ktorá hľadá spôsob, ako s pomocou rodiny a priateľov začať vnímať okolitý svet, a najmä znova začať žiť.

Proglas je oslavou písma a slova, ktorá nemá obdobu v európskej poézii. Napísal ho v deviatom storočí staroslovienskym jazykom Konštantín Filozof – sv. Cyril. Na území Veľkej Moravy, kde smerovala v roku 863 misia sv. Cyrila a sv. Metoda, pripadla Konštantínovi Filozofovi úloha vytvoriť písmo a do staroslovienskeho jazyka preložiť cirkevné knihy, vtedy napísal aj Proglas ako predslov k evanjeliám.

Debutová básnická zbierka Róberta Pospiša ukrýva ústrednú tému už vo svojom názve. Otázku Sme to my? by si mal pri jej čítaní položiť samotný čitateľ, ktorý v básňach mladého poeta chce nájsť kus vlastného príbehu. Poézia vychádzajúca z prežívania mladého človeka v dnešnej spoločnosti plynule prechádza k elementárnym otázkam ľudského života. Kam patríme? Čo pre nás znamená láska? Existuje univerzálna

V súčasnej slovenskej poézii sotva nájdeme takú vážnu, až obradnú dikciu, ako u Dany Podrackej. Poetka pristupuje k písaniu básní ako k rituálu: Splietať rohož, / na ktorej spočívajú moje kolená, píše vo svojej najnovšej, v poradí už štrnástej zbierke. Charakteristický kultivovaný pátos dodáva autorkinej tvorbe konzistenciu a kompaktnosť. Podracká verí v mystické prepájanie vecí, dejov a javov: V každej

Ján Zambor v knihe Lov zázrakov. Zo španielskeho zošita prináša básne inšpirované španielskym i španielskoamerickým prostredím či básne s odkazmi na život a tvorbu hispánskych autorov a literárne reportáže zo Španielska. Očarenie touto krajinou, jej kultúrnou bohatosťou a pestrosťou, sa stretá s problémovým videním reality zahŕňajúcim aj výbušnú neistotu súčasného bytia. Súbor dopĺňajú preklady básní

Debut mladého oceňovaného básnika Alfréda Tótha, ktorý nanovo objavuje tradíciu ekfrastického písania, pri ktorom aktom imaginácie dospieva k príbehu za scénou či výjavom umeleckého diela. V Pohľadniciach autor píše básne svojim priateľom na pohľadnice z turistických miest a galérií zo 70-tych a 80-tych rokov 20.storočia, ktoré si vyberú. Klasická kultúra sa tu pritom premiešava s výjavmi zo socialistického

Výber ľúbostných básní od súčasných slovenských básnikov. Sú v ňom vyznania už nežijúcich velikánov našej literatúry i básnikov zatiaľ menej známych. Inak sa pozerá na lásku ironicko-vášnivý Vojtech Mihálik, inak satirik Tomáš Janovic, inak sklamaný Ivan Kolenič... Rovnako rozmanito však píšu o láske i ženy: Magda Baloghová, Mila Haugová, Dana Podradská.