Zbierka je poéziou uchopený a navždy zvečnený život. Básnik dozrel. Akoby sa už viac nechcel prihovárať poéziou, akoby to bola márnosť alebo odkaz budúcim. Alebo testament.

Kniha básní a slamov Spievam je knihou zrodenou z tohto a do tohto zvíchreného, neistého času. Tomáš Straka v nej prehovára priam prorocky, ako hlas volajúceho na púšti, burcujúci a prelamujúci tvrdé krovky ľudskej ľahostajnosti a otupenia. Takáto je báseň Ján a Martina, ktorá zaznela na protestoch Za slušné Slovensko a pri odhalení pamätníka moderným mučeníkom tejto doby. Básnická reč knihy je provokatívna,

Vladikov výber šesťdesiatich básní potvrdzuje, že jeho poetické videnie, jeho básnický svet a on ako básnik vo svete, nie je v optike umenia pre umenie, ale pre človeka. Jeho poézia sa vynára „na pokyn bytia“. To je jeho základný básnický postulát a on sa vinie cez celú jeho tvorbu, vyviera z jeho prvých básní, z jeho TÚŽBY (básnickej zbierky z roku 1993) až po ČAS POZNANIA (básnickej zbierky z roku

Autor svojej zbierke náboženských básni dal názov Svetlo do tmy. Motivovali ho k tomu Ježišove slová. Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života. Jn 8, 12. A práve tu, v týchto Kristových slovách nachádza ten najvzácnejší a najpresnejší terčík nasmerovania zmyslu celého pozemského života. Pritom hovorí, že nič iné, nič krajšie a výstižnejšie ho ani nemohlo

Žena v poézii Evy Luky je iracionálna, raz vyčkávajúca, pasívna, a inokedy spod kontroly sa vymaňujúca bytosť. Opúšťa odcudzený, nespoľahlivý, civilizovaný svet, v ktorom sa ľudské stalo neľudským. Preniká do magického a podmanivého univerza snov, vízií a preludov. V neraz bizarnom príbehu osobnej mytológie sa ako záchrana črtá návrat alebo zostup do zrozumiteľnejšieho sveta zvierat a rastlín. Cez

Kniha je zbierkou básní, ale zároveň zaplnená reprodukciami obrazov géniov renesancie akými boli Leonardo da Vinci, Michelangelo, Raffael či Tizian. Ale aj obrazov géniov baroka a romantizmu, akými boli David, Rembrandt, Skutecký a Szontágh. Obsahuje básne so širokou škálou tematiky viazanej na osudy človeka. Ale je preniknutá aj filozofickými, gnozeologickými a etickými úvahami autora zbierky o ľudskom

Nina Kollárová sa čitateľovi predstavuje svojím básnickým debutom Premlčané ticho. Ako už napovedá názov, ticho je v zbierke variované na úrovni témy, ale aj na formálnej rovine. Kollárovej básne „nekričia“, naopak, jemným, kultivovaným spôsobom šepkajú. Ich šepot sa však nedá prepočuť, pretože autorka sa vo svojich textoch venuje vážnym témam samoty, ale aj (ne)naplnenej lásky či vzťahov ako takých.

Aj na básnika, ba na celú generáciu spisovateľov sa časom zabudne, ak ich nikto nepripomína. Zabudnutou mala zostať aj silná básnická generácia, pre ktorú bola lojalita ku komunistickému režimu povinným vízom pri vstupe do literatúry. A predsa akoby inkriminovaná doba bola živnejšou pôdou pre poéziu ako náš pragmatický dnešok. Dobrej poézii čas neublíži, naopak,dáva jej hlbší zmysel. A práve o tom

Kto mi povie? Pýta sa košická autorka Zlata Vitézová vo svojom debute malej básnickej zbierky. Kniha obsahuje otázky a iba ľudské odpovede, ktoré nestačia pre život s Bohom. Autorka poskytuje čitateľovi možnosť rozjímať a hľadať v srdci pokoj, nádej a tú úzku cestu Domov.

Básnická zbierka slovenského autora.

\"Nikdy som nenapísal krajšie básne venované láske, ako tie, ktoré sú uverejnené v tejto zbierke,\" vyslovil sa autor. Knihu ilustrovala Sofia, Hiraxova sestrička, ktorej obrázky len tak žiaria ľúbosťou...

Kniha slovenského básnika, prozaika, esejistu zo Srbska, Jána Labátha (nar. 1926 v Báčskom Petrovci), pozostáva z dlhšieho prozaického útvaru Diaľky, zo štyroch poviedok a viacerých ukážok z básnickej tvorby, pričom zbierku zostavil jeho srbský kolega Víťazoslav Hronec do edície Slovenský svet. Labáthova novela Diaľky je zaujímavou sondou do minulosti hlavného hrdinu Jana, jeho otca a starého otca.

Tvorba Mily Haugovej sa práve rozrastá o novú básnickú zbierku canti...amore. A hovoriť o \"rozrastaní\" čohosi je tu absolútne na mieste. Autorkino písanie je totiž nie nepodobné záhrade, Mila Haugová sa stále pohybuje medzi svojou flórou a faunou a hoci by sa zdalo, že po toľkých rokoch a básnických zbierkach uzavretý priestor nemá čo ponúknuť, nie je tomu tak. Poetka je tu doma a aj keby sa pôdorys

Vyznania priateľke, doliehajúca staroba, ako aj momentky z detstva, neraz sprevádzané stratou matky, to sú hlavné témy Šidlíkovej zbierky, ktorá pozostáva z básní spomedzi rokov 2013 – 2020. Autor v nej emotívne rekapituluje osobné skúsenosti, zjavne so všeobecnejšou platnosťou, pokúša sa zachytiť prchavé okamihy a ukotviť ich, dať im význam prinajmenšom vo vlastnom vedomí. Hoci všetko beží vo vychodených

Mystik je intuitívna kniha vizuálnej poézie. Na ôsmich stranách ponúka kvintesenciu pozna-nia, vyvierajúcu zo žriediel starovekých mystérií, kabaly a alchýmie. Za základný symbol po-važuje strom života a skúma jeho premeny pomocou kyvadla a tarotových arkán. Všíma si analógie medzi sumerskými božstvami, gnostickým IAO a metafyzikou hviezdy Sírius. Zaobe-rá sa postavou Lilith v mytológii a astrológii

Debutová básnická zbierka Róberta Pospiša ukrýva ústrednú tému už vo svojom názve. Otázku Sme to my? by si mal pri jej čítaní položiť samotný čitateľ, ktorý v básňach mladého poeta chce nájsť kus vlastného príbehu. Poézia vychádzajúca z prežívania mladého človeka v dnešnej spoločnosti plynule prechádza k elementárnym otázkam ľudského života. Kam patríme? Čo pre nás znamená láska? Existuje univerzálna

Tretia Hiraxova básnická zbierka V tichu prináša slová, v ktorých na úkor autorovho citového striptízu ubudlo toho nepekného. Láska, jej vyznania, jemná poetika, vzťah muža a ženy, človeka a prírody, duše a celku, bolesti i radosti života. Ilustrác ie nenakreslil v tichu nik iný, ako lesná víla Janka Thomková, ktorá sa z grafického hľadiska postarala aj o Hiraxov poetický debut More srdca a jeho nasledovníka

Sbírka Liana času česko - slovenské básnířky Diany Nguyen představuje první samostatné knižní vystoupení této pozoruhodné autorky v Čechách. (Debutovala v roce 1994 společnou sbírkou s Jiřím Veselským „Nezaručené pověsti — Čiary života” a o pět let později vydala na Slovensku sbírku Rozkrýdlenie.) Liany času jsou jakýmsi básnickým deníkem, ovšem pouze potud, že se všechny básně jmenují den. Nejde o

Marton nie je slovenský Charles Bukowski spod Tatier, Marton je zrkadlo. Nás všetkých. Koľko je v človeku pekného, toľko je v ňom aj škaredého. A z Martonových naturalistických básní prýšti túžba chytať sa práve koreňov. Špinavých od hliny, polozhnitých, zapáchajúcich, ale ŽIVÝCH! Kto neprijme jeho slová, nie je čistý, je iba vychovaný. A to je kurva rozdiel!

Jeden z najznámejších slovenských básnikov a textárov predstavuje výber zo svojej, najmä ľúbostnej tvorby pod príznačným názvom Stala sa nám láska. Mnohé z básní Jána Štrassera boli zhudobnené a podnes nám znejú nielen v sluchu, ale i v duši. Vieš, jedna láska je vždy prvá, Zažni aspoň v jednom okne či Tlaková níž sú texty, ktorým ani roky neuberajú na dráždivej, erotickej príchuti. Výber má nápaditú