Kniha prírodnej lyriky od majstra nepísania.

Táto výnimočná kniha úsmevne sprostredkúva formou veršov a dialógov matky so synom radosť a odvahu nepoddať sa osudu. Autor veršov Sandro Milučký objavuje cez svoju optiku humor v každodennej obyčajnosti a stmeľuje nielen dva rôzne svety, ale aj mnohých rôznorodých ľudí.

KRISTÍNA JANEGOVÁ, (1952), žije a tvorí v kraji pod Veľkou Javorinou, v meste Stará Turá, no srdcom je Myjavčanka. V kopaničiarskom kraji prežila celý svoj aktívny život. Počas mnohých rokov zúčastňovala sa rôznych literárnych súťaží s celoslovenskou pôsobnosťou ako Wolkrova Polianka, Literárna Senica, literárna súťaž Trenčín Jozefa Braneckého, kde získala i rad významných ocenení. Svoje verše uverejňovala

Si palác, kde chcem byť doma. Si ruža, čo krásne vonia nad fialkou tvojho lona. Júlia, stoj večne o mňa! Vyjde slnko tvojich očí spopod uhlia na obočí, zasvietiš mi ním aj v noci, si nádej, čo má ma v moci. Podobne ako to slnko z Júliiných očí vychádza vo vydavateľstve Perfekt aj tvorba vynikajúceho básnika a Shakespearovho súčasníka Balassiho Bálinta - Valentína Balašu (1554 - 1594). Rodák zo Zvolenského

Undergroundový happening, venovaný legende slovenskej nekonvenčnej poézie, Milanovi Adamčiakovi. Kniha je koncipovaná ako grafická partitúra. Je spievateľná aj hrateľná. Vizuálnu hudbu predvádza a diriguje sám autor. Fotografie, ktoré obleteli facebook, sa zlietli do tejto knihy, aby definitívne spojili horné s dolným.

Koncom roku 1947 poslal mladý ambiciózny básnik Vojtech Mihálik, ktorý krátko predtým debutoval zbierkou spirituálnej poézie Anjeli (1947), redaktorovi vydavateľstva Verbum, básnikovi Jankovi Silanovi postupne dva listy a strojopis zbierky, ktorú zamýšľal vydať v edícii poézie Lux. Doklady o Silanovej reakcii sa nezachovali a po tzv. Víťaznom februári 1948 bol zo strany komunistickej štátnej moci na

V knižke Verš na notovej osnove predkladá poetka Blanka Poliaková milovníkom poézie verše, ktoré vznikli z očarenia piesňami, poéziou a osobnosťou Leonarda Cohena, kanadského básnika, pesničkára a maliara. \"Mnohí si piesne Leonarda Cohena pohmkávajú. Patrím k nim. Pokúsila som sa cez slovo nazrieť do duše tejto mimoriadne zaujímavej osobností,“ povedala autorka.

Básne tejto zbierky vznikali v marci 2001, 2002, 2003 medzi Bratislavou, Trnavou a Nitrou. Niektoré z nich boli časopisecky publikované v Romboide a Raku. Autorka sa venuje hlavne literárnej histórii a literárnej kritike.

Kniha slovenského básnika, prozaika, esejistu zo Srbska, Jána Labátha (nar. 1926 v Báčskom Petrovci), pozostáva z dlhšieho prozaického útvaru Diaľky, zo štyroch poviedok a viacerých ukážok z básnickej tvorby, pričom zbierku zostavil jeho srbský kolega Víťazoslav Hronec do edície Slovenský svet. Labáthova novela Diaľky je zaujímavou sondou do minulosti hlavného hrdinu Jana, jeho otca a starého otca.

V. Benková, nar. 1939 v Báčskom Petrovci (Srbsko), je členkou Spolku spisovateľov Srbska, Vojvodiny a Spolku slovenských spisovateľov. Píše poéziu, prózu, literatúru pre deti, eseje, publicistiku, prekladá zo srbčiny do slovenčiny. Okrem poviedok, kníh pre deti, románu Stred sveta (2007) pripravila spolu s E. Farkašovou dve antológie – výber z poézie a prózy slovenských spisovateliek z materskej krajiny

Vyznania priateľke, doliehajúca staroba, ako aj momentky z detstva, neraz sprevádzané stratou matky, to sú hlavné témy Šidlíkovej zbierky, ktorá pozostáva z básní spomedzi rokov 2013 – 2020. Autor v nej emotívne rekapituluje osobné skúsenosti, zjavne so všeobecnejšou platnosťou, pokúša sa zachytiť prchavé okamihy a ukotviť ich, dať im význam prinajmenšom vo vlastnom vedomí. Hoci všetko beží vo vychodených

Mystik je intuitívna kniha vizuálnej poézie. Na ôsmich stranách ponúka kvintesenciu pozna-nia, vyvierajúcu zo žriediel starovekých mystérií, kabaly a alchýmie. Za základný symbol po-važuje strom života a skúma jeho premeny pomocou kyvadla a tarotových arkán. Všíma si analógie medzi sumerskými božstvami, gnostickým IAO a metafyzikou hviezdy Sírius. Zaobe-rá sa postavou Lilith v mytológii a astrológii

Nežnosť rozkladu je štvrtou zbierkou Dereka Rebra a tvorí jedno rozsiahlejšie ucelené pásmo. Rebrova poézia využíva drzosť spájať nespojiteľné (ako svojho času P. Macsovszky), odstraňovaním textu a kontextu posúva aj „deletačné“ postupy (podobne ako N. Ružičková) a skôr prirodzene a nevedome než vedome a cielene sa v jeho tvorbe ustálila dichotómia slov vo verši (ako sme zvyknutí z poézie nadrealizmu).

Autor – profesionálny hudobník a spevák skupiny Nirvana, milovník poézie, filozofie a cestovania, absolvent Lekárskej fakulty v Košiciach sa v súčasnosti venuje aj tajomstvám a terapii ľudskej duše. Svoje vnútorné pocity pretavil do básnickej prvotiny Luna, skladajúcej sa z dvoch časti – Katarzia a Revolta. Básne venoval Klubu 27. Súčasťou Jakubčiakovej básnickej zbierky je aj vlastné hudobné CD nesúce

Knižka Dať srdce na tanier predstavuje jedinečnú harmóniu intímnej ľúbostnej poézie a fotografií Vysokých Tatier. Autorka uvažuje o tom, že možno intenzívne prežívať jednostrannú lásku cez poéziu, ktorá nikomu neublíži, a naopak, môže obohatiť iné zaľúbené duše. Veľa ľudí žije veľmi rýchlo, osamelo, má strach zo straty zamestnania. Ten strach je hnacím motorom, a preto sa veľa ľudí nevie zastaviť,

Divadelná hra zakladateľa divadla STOKA, ktorá v naštudovaní Divadla A. Bagara v Nitre získala Cenu Alfréda Radoka.

Životopis každodenností: básne

“Nepredpokladám, že by som ešte vydal nejaké básne, a túto zbierku pokladám za svoj závet,” hovorí o svojej najnovšej knihe Milan Rúfus. Presne, prosto, a pritom so svojráznou filozofickou hĺbkou a poetickou podmanivosťou v nej zobrazuje javy i súvzťažnosti s dobami minulými, obavy o budúcnosť a nádherné splývanie času a večnosti.

To čo neexistuje ale čo sme si vždy mysleli: želali: snívali: tušili: to čo môže zaplniť šialenú trhlinu medzi svetom a nami: vedie nás k najkrajnejšej hranici: k bodu, kde sa myšlienka transformuje do formy & kde sú city tak ukryté že evokujú nič... – Mila Haugová, úryvok z novej básnickej zbierky Srna pozerajúca na Polárku

MARÍNA - veľké dielo ľúbostnej a reflexívnej lyriky v štúrovskej literatúre. Považuje sa za ústredné dielo slovenského romantizmu. A. Sládkovič sa prvý osmelil osláviť krásu, lásku a mladosť, čo Ľudovít Štúr prijal s nevôľou, lebo tému považoval za málo vlasteneckú.